Niektorí špekulujú, že je to možno spôsobené tým, že americká spoločnosť je nezvyčajne násilná. Alebo že jej rasové rozpory narušili spoločenské putá. Alebo sa jej občanom nedostáva adekvátnej psychiatrickej starostlivosti v rámci zdravotníckeho systému, ktorý v zahraničí často žne posmech.
Tieto vysvetlenia majú jedno spoločné: hoci sa zdajú byť rozumné, všetky boli vyvrátené bádaním nad streľbou v iných častiach sveta. Namiesto toho stále rastúci počet výskumov dochádza k rovnakému záveru.
Američania tvoria asi 4,4 percenta svetovej populácie, ale vlastnia 42 percent zbraní na svete. V rokoch 1966–2012 tvorili Američania až 31 percent útočníkov so strelnou zbraňou, ktorí spáchali hromadné streľby na celom svete. Vyplýva to zo štúdie Adama Lankforda z Alabamskej univerzity z roku 2015.
Čítajte aj Pri streľbe v supermarkete Walmart v americkej Virgínii zahynulo sedem ľudí
Lankford zistil, že celosvetovo miera vlastníctva zbraní v danej krajine koreluje s pravdepodobnosťou, že v nej dôjde k hromadnej streľbe. Tento vzťah sa udržal, aj keď vylúčil Spojené štáty, čo naznačuje, že ho nemožno vysvetliť žiadnym iným faktorom špecifickým pre jeho domovskú krajinu.
Keby bolo príčinou duševné zdravie, potom by údaje ukazovali, že Američania majú viac psychických problémov ako ľudia v iných krajinách, kde sa menej strieľa. Miera výdavkov na starostlivosť o duševné zdravie, počet odborníkov na obyvateľa a miera závažných duševných porúch v Spojených štátoch však zodpovedajú úrovni v iných bohatých krajinách.
Rasová rozmanitosť alebo iné faktory súvisiace so sociálnou súdržnosťou tiež vykazujú malú súvislosť s úmrtiami spôsobenými strelnými zbraňami. Medzi európskymi krajinami existuje len malá súvislosť medzi prisťahovalectvom alebo inými ukazovateľmi diverzity a počtom vrážd strelnými zbraňami alebo prípadmi hromadnej streľby.
Kriminalita v USA je smrteľnejšia
V roku 2009 pripadalo v Amerike 33 vrážd strelnou zbraňou na milión obyvateľov, čo je oveľa viac ako priemer vyspelých krajín. V Kanade a Británii to bolo päť, respektíve 0,7 vraždy na milión obyvateľov, čo zodpovedá aj rozdielom vo vlastníctve zbraní.
Američania to niekedy považujú za výraz hlbších problémov s kriminalitou, čo je predstava, ktorá bola čiastočne zakorenená sériou filmov zobrazujúcich násilie mestských gangov na začiatku 90. rokov. Podľa prelomovej štúdie Franklina E. Zimringa a Gordona Hawkinsa z Kalifornskej univerzity v Berkeley z roku 1999 však Spojené štáty v skutočnosti nie sú náchylnejšie na kriminalitu ako ostatné vyspelé krajiny.
Na základe údajov, ktoré boli odvtedy opakovane potvrdené, skôr zistili, že kriminalita v USA je skrátka smrteľnejšia. Newyorčan má napríklad rovnakú pravdepodobnosť, že bude okradnutý, ako Londýnčan, ale je 54-krát vyššia pravdepodobnosť, že pri tom bude zabitý. A podľa nedávnej analýzy 130 štúdií z desiatich krajín majú právne predpisy o kontrole zbraní tendenciu znižovať počet vrážd spáchaných strelnými zbraňami. To naznačuje, že násilie spôsobujú samotné zbrane.
Čítajte aj Pri streľbe v gay bare v Colorade zahynuli piati ľudia
Skeptici kontroly zbraní niekedy poukazujú na štúdiu z roku 2016. Tá zistila, že v rokoch 2000 až 2014 bol v Spojených štátoch počet úmrtí v dôsledku hromadnej streľby 1,5 na milión obyvateľov. Vo Švajčiarsku to bolo 1,7 a vo Fínsku 3,4, čo naznačuje, že prípady masovej streľby v USA nie sú v skutočnosti také časté.
Rovnaká štúdia však zistila, že v Spojených štátoch došlo k 133 masovým streľbám. Vo Fínsku boli zaznamenané iba dve, pri ktorých zahynulo 18 ľudí, a vo Švajčiarsku jedna, pri ktorej zahynulo 14 ľudí. Skrátka ojedinelé prípady. Hoci sa teda masová streľba môže stať kdekoľvek, iba v Spojených štátoch je rutinnou záležitosťou.
Slabá kontrola
Spojené štáty majú tiež jedny z najslabších kontrol nad tým, kto si môže kúpiť zbraň a aké druhy môže vlastniť.
Švajčiarsko má druhú najvyššiu mieru vlastníctva zbraní zo všetkých vyspelých krajín, približne polovičnú ako Spojené štáty. V roku 2004 predstavoval počet vrážd spáchaných strelnou zbraňou 7,7 na milión obyvateľov, čo je nezvyčajne vysoká hodnota, ktorá zodpovedá vzťahu medzi vlastníctvom zbraní a vraždami, ale stále je to len zlomok hodnoty v Spojených štátoch.
Švajčiarske zákony o zbraniach sú prísnejšie a stanovujú vyššie požiadavky na získanie a udržanie zbrojného preukazu, na predaj zbraní a na typy, ktoré možno vlastniť. Tieto zákony odrážajú viac ako len prísnejšie obmedzenia. Znamenajú iný spôsob uvažovania o zbraniach ako o niečom, čo si občania musia zaslúžiť.
Spojené štáty sú spolu s Mexikom a Guatemalou jednou z troch krajín, ktoré vychádzajú z opačného predpokladu – že ľudia majú prirodzené právo vlastniť zbrane. Hlavným dôvodom, prečo je regulácia držania zbraní v USA taká slabá, môže byť skutočnosť, že v Spojených štátoch sa kompromisom jednoducho prikladá iná váha ako kdekoľvek inde.
Čítajte aj Strelec, ktorý v škole v americkom Parklande zabil 17 ľudí, dostal 17 doživotí
Keď sa v roku 1987 stal vo Veľkej Británii prípad masovej streľby, zaviedla krajina prísne zákony na kontrolu zbraní. Rovnako Austrália po streľbe v roku 1996. Spojené štáty však opakovane čelili rovnakej kalkulácii a usúdili, že relatívne neregulované vlastníctvo zbraní stojí spoločnosti za to.
Táto voľba, viac ako akákoľvek štatistika alebo regulácia, je to, čo najviac odlišuje Spojené štáty.
„Pri spätnom pohľade znamenala streľba na škole Sandy Hook koniec diskusií o kontrole zbraní v USA,“ napísal pred dvoma rokmi na twitteri britský novinár Dan Hodges. Odkazoval tým na útok z roku 2012, pri ktorom na základnej škole v Connecticute zahynulo 20 mladých študentov. „Akonáhle sa Amerika rozhodla, že zabíjanie detí je únosné, bol koniec,“ dodal.