„Ostreľovanie sa každým dňom zintenzívňuje. Ostreľovanie, ostreľovanie a ešte raz ostreľovanie,“ popísala situáciu šéfka mestskej vojenskej správy Halina Luhová. „Každý deň vypravíme evakuačný vlak, vo všetkých mestských častiach sme zriadili protiletecké kryty s kachľami, posteľami, lekárničkami a hasiacimi prístrojmi,“ citoval ju denník Ukrajinská pravda.
Od oslobodenia Chersonu zahynuli pri ruskom ostreľovaní už desiatky ľudí. Invázne sily po osem a pol mesačnej okupácii dokončili sťahovanie z Chersonu 11. novembra. Teraz sa zakopávajú na východnom brehu Dnepra, odkiaľ pravidelne pália na mesto delostrelectvom, raketami i mínometmi.
„Mesto je zraniteľné, keďže zostáva v dosahu väčšiny ruských delostreleckých systémov na ľavom brehu Dnepra, z tylu novoupevnených obranných línií,“ píše vo svojej pondelňajšej analýze britské ministerstvo obrany. „Veľkú časť škôd v Chersone Rusko spôsobuje salvovými raketometmi, predovšetkým systémami BM-221 Grad,“ dodáva na základe zistení britskej vojenskej rozviedky.
Mieria na civilistov
„Každodenné ruské ostreľovanie ničí mesto a zabíja miestnych civilistov. Celkovo Rusko zabilo v Chersonskej oblasti od konca okupácie 32 civilistov,“ napísal na Facebooku cez víkend šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko.
„Mnohí ľudia sa evakuujú, nachádzajú útočisko v pokojnejších regiónoch krajiny. Ale veľa obyvateľov zostáva vo svojich domovoch a my im musíme zaistiť maximálnu možnú bezpečnosť,“ dodal Klymenko.
V meste, ktoré malo pred vojnou takmer 300-tisíc obyvateľov stále žije asi 80-tisíc ľudí.
Guvernér Chersonu Jaroslav Januševyč v nedeľu informoval, že ruské sily len za posledný deň ostreľovali región 54-krát, pričom použili „teroristickú taktiku“. „Úmyseľne zasiahli civilistov,“ napísal na komunikačnej platforme Telegram Januševyč.
Moskva akoby chcela naplniť chmúrnu predpoveď Mychajla Podoľaka, poradcu prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten v čase, keď Charkovčania nadšene oslavovali odsun okupantov, na Twitteri varoval: „Rusko chce Cherson premeniť na mesto smrti. Ruskí vojaci zamínovali všetko, čo sa dá: byty, kanalizácie. Delostrelectvo na ľavom brehu plánuje zmeniť mesto na ruiny. Takto vyzerá ruský svet: prísť, okradnúť, osláviť, zabiť svedkov, zanechať ruiny a odísť.“
Obyvateľom mesta strpčuje život nielen ostreľovanie ale aj nedostatok vody, tepla i dodávok elekriny, keďže ruskí vojaci pred svojim odchodom zničili elektrárne i rozvodový systém.
Evakuácia sa začala koncom minulého týždňa pre obavy, že škody na infraštruktúre sú príliš veľké na to, aby ľudia boli schopní v meste prečkať mrazivú ukrajinskú zimu. V piatok previezol vlak do mesta Chmeľnyckyj na západe Ukrajiny prvých sto evakuovaných vrátane 26 detí. Odvtedy každý deň o šiestej večer vypravia z chersonskej stanice ďalšiu evakuačnú súpravu. Presídlenci vo svojom dočasnom domove majú sľúbenú strechu nad hlavou, stravu a menšiu sumu peňazí.
Prešli sme peklom
Ľudia odchádzajú aj na vlastnú päsť. Cez víkend sa na okraji Chersonu ťahala vyše kilometra dlhá kolóna nákladných áut, dodávok a osobných vozidile, viaceré ťahali za sebou prívesy s domácimi zvieratami.
„Je smutné, že opúšťame svoj domov,“ povedal pre agentúru AP Jevhen Jankov z okienka dodávky, ktorá sa o pár metrov posunula vpred. „Teraz sme slobodní, ale musíme odísť, pretože to tu ostreľujú a medzi obyvateľmi sú mŕtvi.“
Svitlana Romanivna vystrčila hlavu zozadu a dodala: „Prešli sme skutočným peklom. Naša štvrť horela, bola to nočná mora. Všetko bolo v plameňoch."
Vitalij Nadochyj odchádza potom, čo ruské delostrelectvo zasiahlo dom, kde býval. „Zhoreli štyri byty. Okná sa rozbili,“ povedal pre AP. „Nemôžeme tam zostať. Nie je tu elektrina, voda, kúrenie. Takže odchádzame k môjmu bratovi,“ dodal.
Dôvody nepretržitého bombardovania Chersonu nie sú úplne jasné. Niektorí analytici si myslia, že Rusko sa snaží upevniť svoje obranné pozície na východnom brehu Dnepra a zabrániť Ukrajincom v pokuse prekročiť rieku. Iní pripúšťajú, že Moskva sa po ponižujúcom ústupe stále nevzdáva nádeje, že mesto, ktoré anektovala, skôr či neskôr dobyje späť.