Stoltenberg tiež povedal, že ruská invázia na Ukrajinu jasne ukázala bezpečnostné riziká závislosti Západu na autoritárskych režimoch.
„Rozhodnutie Nemecka navýšiť investície do zbrojenia je historickou zmenou v oblasti bezpečnosti,“ povedal Stoltenberg. Kancelár Scholz po ruskom útoku na Ukrajinu vyhlásil, že Nemecko sa stane kľúčovou konvenčnou vojenskou silou v Európe, bude každoročne investovať do zbrojenia najmenej dve percentá hrubého domáceho produktu a jednorazovo poskytne armáde na modernizáciu 100 miliárd eur cez zvláštny zbrojný fond.
„Potrebujeme silný bundeswehr,“ vyhlásil Stoltenberg o nemeckej armáde. „Je to dôležité pre bezpečnosť Nemecka, pre bezpečnosť Európy a pre bezpečnosť sveta,“ povedal. Ocenil tiež podporu Nemecka východným členom Severoatlantickej aliancie, ktorým poskytlo vojakov, protivzdušnú obranu či ochranu vzdušného priestoru. Stoltenberg zároveň poznamenal, že v otázke bezpečnosti nevsádza len na Nemecko, ale na každého člena aliancie.
„Hlboko verím v NATO, rovnako tak verím v Európu,“ povedal. „Neverím ale na osamotenú Európu, rovnako tak neverím na osamotené konanie Spojených štátov, verím v spoluprácu USA, Európy a NATO,“ dodal.
Stoltenberg sa v prejave tiež podrobnejšie venoval ruskej invázii na Ukrajinu, ku ktorej povedal, že NATO nie je stranou konfliktu, ale Ukrajinu podporuje. „Podporujeme Ukrajinu, aby sa mohla brániť ruskej agresii,“ povedal. „Na Ukrajine ale žiadnych vojakov nemáme,“ dodal.
Ak by Ukrajina padla, tak podľa šéfa NATO nie je možné dosiahnuť s agresorom trvalý mier. „Najlepšou cestou ako zaistiť trvalý mier je podporiť Ukrajinu,“ povedal.
Napadnutie Ukrajiny podľa Stoltenberga jasne odhalilo bezpečnostné riziká závislosti na ruskom plyne. „Týka sa to závislostí aj na ďalších autoritárskych režimoch,“ povedal. V následnej debate potom ako problematické označil nielen vzťahy medzi Západom a Ruskom, ale aj vzťahy s Čínou.
Čítajte viac NATO nevníma Čínu ako protivníka, sledujeme ale jej rozvoj, povedal Stoltenberg