Hoci počty prípadov covidu v mnohých krajinách rastú, žiadna už pandémiu nerieši prostredníctvom takých opatrení ako Čína. Protesty v najľudnatejšom štáte sveta prepukli potom, čo v meste Urumči zahynulo pri požiari obytného domu najmenej 10 ľudí. Vyzerá to tak, že k tomu prispel aj lockdown. Dom uzavreli zvonku a obyvatelia sa z neho nemohli dostať.
Čítajte viac Potlačí režim covidové protesty? Si Ťin-pching má problém, tvrdí expert z Harvardu
A Číňania asi vyšli do ulíc aj preto, lebo videli, ako sa majstrovstvá sveta vo futbale v Katare konajú bez akýchkoľvek pandemických opatrení, hoci im vláda hovorí, že covid stále predstavuje akútnu smrteľnú hrozbu.
Nové pravidlá
Komunistický režim sa k demonštráciám, na ktorých sa podieľali najmä mladí ľudia, nevyjadril a pomerne rýchlo ich potlačil, keď do ulíc nasadil políciu. No zároveň začal uvoľňovať pandemické pravidlá. Politiku nulového covidu síce vláda zatiaľ neruší, ale oznámila v nej výrazné zmeny.
Najzásadnejšou asi je, že úrady už nebudú infikovaných násilne premiestňovať do štátnej karantény. Tento postup bol terčom veľkej kritiky. Dokonca aj na prísne cenzurovanom čínskom internete sa šírili videá, ako sa polícia neraz za každú cenu snažila pozitívne testovaných dostať z domovov.
Podľa BBC už v štátnej karanténe neskončia ľudia, ktorí vôbec nemajú príznaky ochorenia alebo u nich prepukne len slabá forma choroby. Číňania sa už na väčšine miest nebudú musieť testovať a budú môcť slobodnejšie cestovať po krajine. Školy by mali zostať otvorené, pokiaľ v nich nebude pribúdať väčší počet nakazených.
Úrady tiež uviedli, že v prípade, že v lockdowne skočí nejaká celá budova, ľudia musia mať prístup k požiarnym schodiskám a núdzovým východom. Ak sa nevyskytnú ďalší infikovaní, nútená karanténa by nemala prekročiť päť dní. Doteraz to boli v mnohých prípadoch týždne či dokonca mesiace.
Politika nulového covidu má zásadný vplyv na ekonomiku a spoločnosť krajiny. „Čína môže uvoľňovať covidovú kontrolu, ale naše životy v Pekingu stále výrazne ovplyvňuje. Hovorila som so svojou tehotnou priateľkou, ktorá sa bojí, že ak sa nakazí, pošlú ju rodiť do vládou vybranej nemocnice, v ktorej vládnu prísne pravidlá,“ reagovala na sociálnej sieti Twitter Katrina Yu, reportérka televízie Al-Džazíra.
Vypustená para
Aký vplyv mohli mať protesty na zmiernenie covidových pravidiel? „Určite sa režim nemusí obávať, že by mu hrozila nejaká revolúcia. Ale uvedomuje si, že čelí istému problému,“ povedal pre Pravdu expert na Čínu Lawrence C. Reardon z univerzity v New Hampshire, ktorý pôsobí aj na Harvardovej univerzite. „Na druhej strane sa v krajine neustále konajú nejaké protesty, len im nevenujeme tak veľa pozornosti, lebo ich ani nevidíme, o čo sa postará vláda. Ale ľudia sa sťažujú na miestne úrady, že im kradnú pozemky alebo od nich neoprávnene vyberajú dane. Covidové protesty sú aj prostriedkom na to, ako si spoločnosť ventiluje hnev, ktorý nesúvisí len s pandémiou. A pre režim je v podstate dobré, keď ľudia takpovediac vypustia paru, keďže to dokáže kontrolovať,“ vysvetlil odborník.
Covid sa v roku 2020 rozšíril z čínskeho Wu-chanu. Pandémia doteraz po svete zabila 6,64 milióna ľudí, ale Čína oficiálne udáva len o niečo viac ako 5 200 obetí. Momentálne však vláda v Pekingu rieši najvyššie covidové prírastky, keď denne pribúda približne 30-tisíc nakazených. Čína odmieta používať modernejšie vakcíny zo Západu a spolieha sa len na svoje očkovacie látky, ktoré sú však menej účinné.