Z oblastí na severozápade Sýrie, ktoré ovláda opozícia, záchranári z organizácie Biele prilby v utorok popoludní hlásili najmenej 1020 mŕtvych a viac ako 2400 zranených. „Očakáva sa, že počet obetí sa dramaticky zvýši, pretože stovky (ľudí) zostávajú uväznené (pod troskami). Viac ako 210 budov je kompletne zničených, vyše 520 vážne poškodených a tisíce obydlí čiastočne poškodených,“ informovali Biele prilby na Twitteri.
Celkovo už zemetrasenie, ktoré v pondelok zasiahlo Sýriu a Turecko, vyžiadalo viac ako 7 200 obetí a 24-tisíc zranených.
Ako barelové bomby
„Na niektorých miestach sa zrútili celé štvrte,“ citovala agentúra AP šéfa Bielych prilieb Raída Salaha.
Ľudia žijúci na severozápade Sýrie sú zvyknutí, že ich v noci budí rachot rúcajúcich sa budov. Väčšinou ho sprevádza hluk lietadiel prelietavajúcich nad hlavami, keď sily Asadovho režimu a jeho ruských spojencov zhadzujú bomby na školy, nemocnice a inú civilnú infraštruktúru.
Život na rebelantmi kontrolovaných územiach bol už aj doteraz veľmi ťažký. Popri náletoch ho strpčovali aj občasné pozemné boje. Vyše deväťdesiat percent ľudí, z ktorých väčšinu tvoria utečenci z iných častí Sýrie, je odkázaných na pomoc. Zemetrasenie s magnitúdou 7,8, ktoré zasiahlo oblasť v pondelok v skorých ranných hodinách, a niekoľko hodín neskôr ďalšie, len o desatinu stupňa slabšie, ešte znásobili ich utrpenie.
„Najskôr som si myslel, že to boli vrtuľníky, ktoré zhadzovali barelové bomby. Zobudil som sa a išiel som skontrolovať svojho syna,“ povedal pre denník Guardian Ismail Alabdulláh, 36-ročný dobrovoľný záchranár, ktorý v radoch Bielych prilieb slúži v dedine Sarmada.
„Sme zvyknutí vyhrabávať ľudí z trosiek, ale toto je iné. Toľko ľudí je stále uviaznutých a zomrú, pretože nemáme dostatok vybavenia, aby sme sa ku všetkým dostali. Nezostalo nič, vôbec nič," dodáva Alabdulláh.
Po dvanástich rokoch občianskej vojny sú provincia Idlib a územie na sever od Aleppa poslednou sýrskou baštou, ktorá je stále mimo Asadovej kontroly. Tri štvrtiny ľudí, ktorí tam žijú, utiekli pred bojmi v iných častiach krajiny. Mnohí z nich zažili osud vysídlencov opakovane, podľa toho, ako sa posúval front.
Väčšinu severozápadnej Sýrie ovládajú islamistické sunnitské milície Haját Tahrír al-Šám, ktoré sa síce pokúšajú dištancovať od svojho pôvodného prepojenia na teroristickú sieť Al-Kajdá, ale naďalej vyžadujú prísne dodržiavanie šariátu. Zvyšok regiónu držia pod kontrolou proturecké frakcie.
Roky prudkých bojov a bombardovania oblasť značne zdevastovali. Podľa humanitárnych organizácií prinajmenšom 1,7 milióna ľudí už pred zemetrasením žilo v polorozpadnutých domoch, provizórnych prístreškoch či v stanoch, ktoré im neposkytujú dostatočnú ochranu pred mrazivým zimným počasím.
Chaotické scény
Videá šírené na sociálnych sieťach ukazujú chaotické scény v nemocniciach a klinikách na severozápade krajiny po pondelňajšom zemetrasení. Štyri zdravotnícke strediská prevádzkované Sýrskou americkou lekárskou spoločnosťou boli značne poškodené, oznámil jej hovorca, ďalšie dve museli byť kompletne evakuované. Mnohých pacientov dokázali hospitalizovať len na lôžkach umiestnených na chodbách.
„Dnes som ošetril veľa detí a obávam sa, že pod troskami bude oveľa viac mŕtvych. Ľuďom dôjde vzduch a zomrú,“ citovala reportérka Guardianu doktora Usamu Sallúma, ktorý pracuje v nemocnici Bab al-Hawa neďaleko tureckých hraníc. Táto neveľká nemocnica pod náporom 350 pacientov doslova praská vo švíkoch.
„Je to katastrofa takého rozsahu, akú sme ešte nevideli. Bojím sa rovnako, ako sa bojím leteckých útokov. Mám strach o svoju rodinu v súvislosti s následnými otrasmi. Práve teraz som jeden dotras cítil. O viacerých lekároch sme stále nič nepočuli, takže možno sú tiež mŕtvi," vymenúva svoje obavy Sallúm.
Od roku 2014 do povstalcami kontrolovaného severozápadu Sýrie prúdi medzinárodná pomoc cez priechod Bab al-Hawa. Opačným smerom, do Turecka, zvykli tadiaľ lekári posielať ťažkých pacientov, ktorým pre svoje obmedzené možnosti nedokázali na mieste pomôcť.
Humanitárne programy v severozápadnej Sýrii, ktoré podporuje OSN, sú už roky podfinancované. Navyše nezahŕňajú prostriedky pre prípady prírodných katastrof. „Vzhľadom na to, že turecká zdravotnícka infraštruktúra je teraz preťažená, neďaleké letiská sú zatvorené a cesty zablokované, zatiaľ nie je jasné, aká pomoc sa môže okamžite dostať k tomuto izolovanému obyvateľstvu,“ upozorňuje Guardian.
„Už aj doteraz sme žili v zúfalej situácii. Ani vo sne mi nenapadlo, že by sa to mohlo ešte zhoršiť,“ hovorí doktor Sallúm a dodáva: „Prežili sme toho toľko a teraz toto.“