Správa posudzuje šťastie obyvateľov jednotlivých krajín na základe toho, ako sami vnímajú faktory ovplyvňujúce ich život. Kritériami sú napríklad dĺžka života, hrubý domáci produkt na obyvateľa, sociálna podpora, korupcia, postoje v komunitách či sloboda pri životných rozhodnutiach.
Na vrchole aktuálneho „rebríčka šťastia“ je trojica severoeurópskych krajín – za Fínskom sa umiestnili Dánsko a Island. Prvú desiatku dopĺňajú Izrael, Holandsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko, Luxembursko a Nový Zéland.
Slovensku patrí 29. miesto, čo je zlepšenie o šesť priečok. Zo susedných krajín nás predbehli Rakúsko a Česká republika, ktoré obhájili 11. a 18. miesto. Poľsko skončilo na 48., Maďarsko na 51. a Ukrajina na 92. priečke.
Čítajte aj Fínsky prezident pripustil možnosť, že jeho krajina vstúpi do NATO skôr ako Švédsko
Výsledné skóre jednotlivých krajín je kombináciou údajov o osobnom šťastí jednotlivých ľudí na základe prieskumov Gallupovho inštitútu a objektívnych faktorov, ako je HDP, úroveň zdravia, slobody, sociálnej podpory a korupcie. Nahor po rebríčku šplhalo aj Estónsko a Lotyšsko. „Všade v strednej a východnej Európe to vyzerá prakticky rovnako. Krajiny v tomto regióne sa vysporiadali s transformáciou z 90. rokov a cítia sa byť istejšie vo svojej novej identite,“ cituje televízia CNN na svojej internetovej stránke kanadského ekonóma Johna Helliwella, jedného z autorov správy.
Najhoršie dopadli Afganistan a Libanon. Rusku tento rok v celkovom poradí patrí 70. priečka, Ukrajine 92. Vlani bolo Rusko 80., Ukrajina 98. „Napriek utrpeniu a škodám, aké Ukrajina zažíva, posúdenie kvality života bolo vlani lepšie ako v roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krym,“ uvádza sa v správe. Podľa jej autorov k tomu prispel pocit spoločného cieľa alebo dôvera v ukrajinské vedenie. Dôvera vo vládu vlani vzrástla na Ukrajine aj v Rusku, ale oveľa silnejšie na Ukrajine. Výskumníci sledovali aj súhlas Ukrajincov s krokmi ruského vedenia. Kým v období pred tým, ako Rusi obsadili Krym, im respondenti na Ukrajine udeľovali viac ako štyri body na desaťbodovej škále, v rokoch po anexii tohto územia to bolo okolo jedného bodu a vlani sa táto podpora prepadla na nulu.
Autori tohtoročnej správy vyzdvihli, že celosvetovo zostalo hodnotenie šťastia za posledné tri roky na „pozoruhodne“ rovnakej úrovni, a to aj napriek pandémii covidu, uviedla agentúra DPA.
Dôvodom na optimizmus je aj to, že ľudia hodnotia prívetivosť iných, najmä pri pomoci cudzím, o štvrtinu lepšie než pred pandémiou.
Čítajte aj Fínska premiérka, ukrajinská prvá dáma... Šesť žien, ktoré zmenili rok 2022
„Aj počas týchto ťažkých rokov dvakrát viac prevládali pozitívne pocity voči negatívnym. Pocity pozitívnej spoločenskej podpory boli dvakrát také silné ako pocity osamelosti,“ povedal jeden z autorov John Helliwell pre stanicu CNN.
Správu o šťastí vo svete publikuje Sieť riešení udržateľného rozvoja (SDSN), ktorú v roku 2012 založila OSN. Vychádza z každoročných prieskumov verejnej mienky spoločnosti Gallup v jednotlivých krajinách.