Rusko schôdzku Putina so Si Ťin-pchingom vydáva za dôkaz, že ani trestnoprávne stíhanie jeho hlavy štátu ho neuvrhlo do medzinárodnej izolácie. Peking, ktorý rovnako ako Moskva neuznáva jurisdikciu haagskeho súdu, včera túto medzinárodnú inštanciu vyzval, aby zaujala „objektívny a nestranný postoj, rešpektovala imunitu hláv štátov a vyhla sa politizácii a dvojakým štandardom“.
Z úvodu trojdňovej návštevy, ktorý bol podľa Kremľa venovaný „neformálnym rozhovorom“, veľa informácií nepreniklo. Putin a Si sa vzájomne označili za priateľov. Čínsky prezident, ktorý do Ruska zamieril krátko po tom, čo ho parlament potvrdil vo funkcii na bezprecedentné tretie funkčné obdobie, navyše vyslovil presvedčenie, že Rusi v budúcoročných prezidentských voľbách Putina znova podporia. Zaskočil tak hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorý musel novinárom vysvetľovať, že Putin sa v skutočnosti ešte oficiálne nerozhodol, či sa bude aj piatykrát uchádzať o post hlavy štátu.
Moskva návštevu čínskeho vodcu vníma ako významnú diplomatickú podporu v jej konfrontácii so Západom. Peking sa oficiálne k Putinovej agresii proti Ukrajine stavia neutrálne, hovorí o nej ako o „ukrajinskej kríze“ a vpád ruských vojsk odmieta odsúdiť. Západ sa pritom obáva, že by Čína mohla začať poskytovať Rusku vojenskú pomoc, vrátane zbraní a munície.
Čítajte viac Putin: Rusko je otvorené politickému a diplomatickému riešeniu ukrajinskej krízy
Si v článku, ktorý včera vyšiel v denníku Rossijskaja gazeta, za cieľ svojej návštevy Ruska označuje posilnenie priateľstva, spolupráce a mieru. Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, tvrdí, že neexistuje jednoduché riešenie tejto zložitej otázky, voči ktorej jeho krajina dôsledne zaujíma „objektívny a nestranný postoj“. Píše tiež o nutnosti rešpektovať zásady Charty OSN a legitímne bezpečnostné záujmy všetkých štátov.
Kremeľ včera potvrdil, že jednou z tém rokovaní budú návrhy na mierové urovnanie, ktoré Čína zverejnila minulý mesiac. Ich kľúčovým bodom je okamžité prímerie, teda zafixovanie súčasnej frontovej línie, ktorá sa de facto stane hranicou medzi Ukrajinou a Ruskom, čo Kyjev považuje za neprijateľné. Stále však nie je jasné ani to, či Moskva túto myšlienku podporuje, alebo plánuje pokračovať vo vojne s očakávaním nových územných ziskov. Putin sa k tomu včera vyjadril nejednoznačne. „Podrobne sme sa zoznámili s vašimi návrhmi na vyriešenie akútnej krízy na Ukrajine. Samozrejme, že budeme mať možnosť to prebrať,“ citovala ho agentúra TASS.
Pozorovatelia ale neočakávajú, že by sa Si pokúšal silou-mocou dostať za rokovací stôl Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým sa údajne chystá telefonicky spojiť po návrate z Moskvy.
„Číne je v zásade jedno, kadiaľ vedie frontová línia – sto kilometrov na západ alebo sto kilometrov na východ a aká vlajka veje nad Bachmutom. Je pre ňu dôležité, aby vojna neviedla ku kolapsu terajšieho režimu v Rusku a k vytvoreniu prodemokratickej, prozápadnej vlády v Moskve. Keďže je to predbežne nepravdepodobné, [pre Peking] nemá zmysel robiť náhle pohyby,“ povedal pre BBC Alexandr Gabujev, analytik Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.
„Porážka Ruska môže do Kremľa priviesť prozápadného politika,“ cituje týždenník Economist Li Ming-janga, politológa zo Singapurskej univerzity. „Toto je nočná mora pre Čínu,“ dodal.
Vladimir Pastuchov, politológ z University College London, vníma terajšiu návštevu čínskeho vodcu ako odvetu za schôdzku Josifa Stalina s Mao Ce-tungom v zime 1950 a potvrdenie výmeny rolí oboch mocností.
Čítajte viac Vzťahy Moskva - Peking: zaútočil by Si Ťin-pching na Ukrajinu, keby vládol Rusku?
„Stalin prijal Maa, aby sa porozprával z pozície veľkého brata, a Mao, ktorý sa už tomuto stretnutiu nemohol vyhnúť, sa snažil urobiť všetko možné, aby nevyznel ako mladší brat,“ napísal Pastuchov na Telegrame. „Si bude teraz hovoriť s Putinom výlučne z pozície veľkého brata a Putinovi nezostáva nič iné, ako verejne legalizovať status Ruska ako mladšieho partnera Číny. Toto stretnutie je pre Rusko novým historickým medzníkom, výsledkom všetkých turbopatriotických snáh posledného desaťročia,“ usudzuje profesor University College London.
Putin sa do tejto ponižujúcej pozície, keď bude nútený poskytovať službičky, o ktoré veľký brat požiada, dostal podľa Pastuchova vlastnou vinou. „Keď Kremeľ vyhlásil totálnu vojnu Západu (formou agresie proti Ukrajine), nevzal do úvahy dôležitý civilizačný aspekt. Rusko ako skutočne suverénny štát – o ktorom Putin veľmi rád hovorí – môže existovať len lavírovaním medzi Západom a Východom. Ak sa odpúta od jednej strany, okamžite sa stane ľahkou korisťou pre druhú. Začatím tejto vojny Putin narušil geopolitickú rovnováhu a tým nechal Rusko prakticky bezbranné voči na desaťročia rozrátanej umiernenej expanzii Číny,“ usudzuje profesor.