394. deň: Rusko hrozí jadrovými zbraňami v prípade pokusu Ukrajiny získať Krym

Mariupoľské divadlo rok po ruskom útoku

Vyše 600 ľudí zahynulo pri ruskom nálete na divadlo v ukrajinskom Mariupole, ku ktorému došlo 16. marca 2022.

Fotogaléria 9 fotiek

+6

Čítajte viac 393. deň: OSN potvrdila ďalšie tisíce civilných obetí počas druhého polroka vojny

21:30 Viac ako tretina Ukrajincov už pozná niekoho, kto prišiel počas vojny o život alebo utrpel zranenia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý vo februári a marci vykonalo kyjevské Razumkovho centrum. TASR o tom informuje na základe správy stanice Sky News, ktorá v sobotu zverejnila výsledky tohto prieskumu.

Až 37 percent opýtaných Ukrajincov uviedlo, že od začiatku ruskej invázie, a teda od 24. februára 2022, bol zabitý či zranený niektorý z ich príbuzných či známych. Išlo o vojakov aj civilistov.

Sky News pripomína, že Kyjev nezverejňuje informácie o svojich vojenských stratách. Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zahynulo do 20. marca vo vojne na Ukrajine prinajmenšom 8317 civilistov a 13.892 ďalších utrpelo zranenia.

Skutočný počet obetí je však zrejme výrazne vyšší, keďže tieto údaje nezahŕňajú ľudí usmrtených na okupovaných územiach či v oblastiach, kde prebiehajú intenzívne boje, konštatuje Sky News.

Dovedna 28 percent respondentov prieskumu tiež uviedlo, že majú blízkych príbuzných, ktorí po tzv. totálnej invázii Ruska utiekli z Ukrajiny do zahraničia a zostali tam.

Celkovo 47 percent z týchto opýtaných (s príbuznými v zahraničí) uviedlo, že ich príbuzní sa nachádzajú v Poľsku, zatiaľ čo 18,5 percenta uviedlo ako krajinu ich pobytu Nemecko a deväť percent Česko.

20:20 Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v sobotu povedal, že budúci týždeň navštívi ukrajinskú Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES).

Grossi navštívi ZAES druhýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, aby osobne posúdil vážnosť bezpečnostnej situácie v zariadení, uviedla MAAE.

„Napriek našej už sedemmesačnej prítomnosti v elektrárni je situácia v Záporožskej atómovej elektrárni stále neistá,“ povedal Grossi. Dodal, že hroziace nebezpečenstvá súvisiace s jadrovou bezpečnosťou a ochranou elektrárne sú až príliš zrejmé, „rovnako ako nutnosť konať hneď, aby sa predišlo nehode“.

19:00 Rusko rozmiestni v Bielorusku taktické jadrové zbrane. Podľa agentúry TASS to oznámil ruský prezident Vladimir Putin s tým, že Moskva s Minskom uzavrela príslušnú dohodu. V Bielorusku by malo byť umiestnených desať lietadiel schopných jadrové zbrane niesť, uviedla agentúra Reuters.

Čítajte viac Putin: Rusko rozmiestni v Bielorusku taktické jadrové zbrane

18:20 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 169 890 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas piatka prišlo o život 720 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3580 tankov, 6932 bojových obrnených vozidiel, 5483 vozidiel a palivových nádrží, 2623 delostre­leckých systémov, 520 odpaľovacích raketových systémov, 276 systémov protivzdušnej obrany, 291 vrtuľníkov, 305 lietadiel, 2214 dronov, 911 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 279 kusov špeciálnej techniky.

17:40 Ruské úrady prepustili na slobodu už viac ako 5000 trestancov, ktorým sa po bojoch na Ukrajine skončili vojenské kontrakty podpísané s ruskou žoldnierskou Vagnerovou skupinou. Povedal to v sobotu šéf tejto skupiny Jevgenij Prigožin.

Prigožin naverboval v ruských väzniciach tisíce mužov, ktorým sľúbil amnestiu výmenou za to, že pôjdu bojovať do najnebezpečnejších oblastí na Ukrajine. „Dosiaľ bolo omilostených viac ako 5000 ľudí, ktorí zavŕšili svoje kontrakty s vagnerovcami,“ povedal Prigožin v zvukovej nahrávke zverejnenej na platforme Telegram.

Dodal, že len 0,31 percenta z týchto omilostených väzňov sa po svojom prepustení vrátilo k páchaniu trestnej činnosti, čo je podľa jeho slov 10–20 násobne menej, než je v tomto smere štandardom.

15:45 Niekoľko dní pred minuloročnou sabotážou plynovodov Nord Stream 1 a 2 sa v ich blízkosti v Baltskom mori nachádzali ruské vojenské lode. Referuje o tom web t-online.de. Podľa portálu mala skupina lodí potrebné vybavenie na inštaláciu výbušných zariadení.

Čítajte viac t-online: Na mieste explózií plynovodu Nord Stream operovali ruské vojenské lode

15:15 Ukrajina nemôže začať očakávanú protiofenzívu voči ruským silám, pretože nemá dostatok zbraní, vojenského vybavenia a munície. Vyplýva to z vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zverejneného v sobotu.

Čítajte viac Zelenskyj: Ukrajina nemôže začať protiofenzívu, čaká na muníciu

14:45 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu telefonicky poďakoval ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi za jeho „pozitívny prístup“ k predĺženiu čiernomorskej obilnej dohody.

Obaja prezidenti podľa kancelárie hovorili tiež o krokoch zameraných na zlepšenie vzťahov ich krajín, ale aj o situácii na Ukrajine. Erdogan v tejto súvislosti zdôraznil, že je dôležité, aby sa konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou skončil čo najrýchlejšie a diplomatickou cestou.

Čiernomorská obilná iniciatíva (tzv. obilná dohoda) medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje až dve dohody. Jedna z nich umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív napriek sankciám uvaleným na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

14:40 Poľsko je pripravené zintenzívniť obmedzenia v oblasti obchodu s Bieloruskom v prípade, ak bude Minsk pokračovať vo svojej represívnej politike. Uviedol to v sobotu poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Premiér v rozhovore pre súkromnú rozhlasovú stanicu RMF FM uviedol, že Poľsko na kroky bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka reaguje v rovnakej miere. Poľsko podľa jeho slov zatvorí ďalšie hraničné priechody alebo aspoň príjme ďalšie obmedzujúce opatrenia.

14:35 Akýkoľvek pokus Ukrajiny získať polostrov Krym by pre Rusko predstavoval dôvod na použitie akýchkoľvek zbraní vrátane jadrových, uviedol v piatok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.

Rusko by podľa Medvedeva v prípade ukrajinského pokusu o získanie Krymu mohlo použiť všetky prostriedky ochrany, vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje ruská vojenská doktrína umožňujúca použitie jadrových zbraní v prípade udalosti, ktoré by pre krajinu predstavovali existenčnú hrozbu.

Pokus o odštiepenie časti krajiny by sa podľa jeho slov rovnal zasahovaniu do existencie samotnej krajiny a preto existujú očividné dôvody na použitie akýchkoľvek zbraní.

Rusko podľa Medvedevových vyjadrení neplánuje vstúpiť do priameho konfliktu s NATO. Medvedev, ktorý je v súčasnosti zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady, pripomenul, že Kremeľ má záujem vyriešiť krízu na Ukrajine prostredníctvom rokovaní.

Rusko v súčasnosti ovláda približne 17 – 18 percent územia Ukrajiny vrátane oblastí na východe Ukrajiny a pozdĺž pobrežia Azovského mora a polostrova Krym, ktorý anektovalo už v roku 2014, napísala agentúra Reuters.

Čítajte viac Girkin vysmial Putina s hypersonickými zbraňami. Radšej mlč, netáraj, odkázal prezidentovi

13:41 Britské ministerstvo obrany vo svojej zvodke napísalo, že ruský útok na Bachmut sa z veľkej časti zastavil. „Je to pravdepodobne predovšetkým dôsledkom krajného vyčerpania ruských síl. Ukrajina pri svojej obrane rovnako utrpela veľké straty,“ uviedlo ministerstvo obrany v Londýne. K zhoršeniu situácie z pohľadu Ruska zrejme prispelo tiež napätie, ktoré v súčasnosti panuje medzi armádou a žoldnierskou Vagnerovou skupinou, myslí si Londýn.

Ministerstvo tiež uviedlo, že Rusko zrejme teraz upriami svoju operačnú pozornosť na Avdijivku južne od Bachmutu a tiež na severný sektor medzi mestami Kreminna a Svatove. „To naznačuje celkový návrat k defenzívnejšiemu operačnému poňatiu po nepresvedčivých výsledkoch pokusov o vedenie všeobecnej ofenzívy od januára 2023,“ dodalo ministerstvo.

13:20 Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin navrhol v sobotu zakázať v krajine činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC). Ten vydal zatykač na prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny na Ukrajine.

Volodin uviedol, že ruskú legislatívu by mali zmeniť tak, aby zakazovala všetky aktivity ICC na ruskom území. Akákoľvek podpora a pomoc tejto inštitúcii vnútri Ruska by podľa neho mala byť trestateľná na základe zákona.

Putinov spojenec doplnil, že Spojené štáty prijali právne predpisy, aby zabránili súdeniu svojich občanov haagskym súdom, pričom Rusko by malo postupovať rovnako.

ICC vydal tento mesiac zatykače na Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že nesú individuálnu zodpovednosť v prípade vojnového zločinu nelegálnej deportácie stoviek detí a ďalších ľudí z Ukrajiny od 24. februára 2022.

12:55 Polícia v Rusku zaradila na zoznam hľadaných osôb niekdajšieho pisateľa prejavov súčasného ruského vodcu Vladimira Putina a politického analytika Abbasa Galliamova, ktorý v ostatných rokoch žil v zahraničí. Ruské ministerstvo vnútra informovalo, že ho hľadajú v súlade s ruským trestným zákonom, ale neuviedlo, aký právny predpis porušil.

Galliamova minulý mesiac v Rusku pridali na zoznam zahraničných agentov, pretože podľa ministerstva spravodlivosti „distribuoval neobmedzenému okruhu ľudí materiály vytvorené zahraničnými agentmi, vystupoval proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine a pôsobil ako expert a respondent pre informačné platformy zahraničných štruktúr“.

Galliamov, ktorý Putinovi písal prejavy v rokoch 2008 až 2012, býva často citovaný zahraničnými médiami. Nedávno vzbudil pozornosť vystúpením v spravodajskej televízii CNN, počas ktorého naznačil, že Putin by mohol čeliť vojenskému prevratu.

V piatok pre agentúru AP Galliamov povedal, že sa z médií dozvedel, že je na zozname hľadaných osôb. Tvrdí, že žiadny orgán činný v trestnom konaní s ním nebol v kontakte, takže nevie, aké obvinenie mu v Rusku hrozí. „Predpokladám, že formálne je to trestný čin diskreditácie armády. Používa sa to voči každému, kto odmieta šíriť príručku Kremľa a pokúša sa o objektívnu a nestrannú analýzu toho, čo sa deje.“

12:00 Približne pol roka po explóziách na plynovode Nord Stream chce Dánsko spoločne s Ruskom vyzdvihnúť z morského dna objekt, ktorý nedávno lokalizovali v blízkosti potrubia.

Dánske úrady už na dne Baltského mora preskúmali valcovitý predmet vysoký asi 40 centimetrov. Energetický úrad so sídlom v Kodani vo štvrtok (23. 3.) oznámil, že nepredstavuje žiadne bezprostredné bezpečnostné riziko. V záujme vyjasnenia záležitosti však spoločnosť Nord Stream dostala ponuku podieľať sa na jeho vyzdvihnutí, dodal úrad vo vyhlásení.

Čítajte viac Na dne Baltského mora pri plynovode Nord Stream našli čudný objekt

11:30 Ukrajinským obrancom sa darí stabilizovať situáciu pri Bachmute, uviedol náčelník generálneho štábu ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj. Označil ju však za naďalej zložitú. Mesto Bachmut je jedným z hlavných cieľov súčasnej ruskej ofenzívy v Donbase, ukrajinskej posádke v tomto meste hrozí obkľúčenie v dôsledku ruského postupu severne aj južne od mesta.

Zo všetkých úsekov frontu na východe Ukrajiny je podľa Zalužného situácia pri Bachmute najzložitejšia. „Vďaka obrovskému úsiliu obranných síl sa nám darí situáciu stabilizovať,“ uviedol Zalužnyj v príspevku na facebooku, v ktorom informoval o telefonickom rozhovore so šéfom britskej armády Tonym Radakinom.

Ruské invázne sily sa snažia dobyť Bachmut už niekoľko mesiacov v najvražednejšej pechotnej bitke od druhej svetovej vojny, poznamenala agentúra Reuters. Podľa viacerých analytikov však nápor ruskej ofenzívy pri Bachmute v posledných dňoch skôr slabne.

9:30 Ruský informačný priestor reaguje „so značným znepokojením“ na správy o spomalení ruských operácií a možnej protiofenzíve zo strany ukrajinských ozbrojených síl. V najnovšej aktualizácii to naznačujú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Podľa analytikov sa v ruskom informačnom priestore čoraz častejšie ozývajú správy o možnej ukrajinskej protiofenzíve. ISW taktiež dospel k záveru, že takzvaná „veľká“ ruská jarná ofenzíva čoskoro „vyvrcholí“.

„Ruské vojenské velenie bude musieť vyčleniť značný počet síl pre frontovú líniu, aby buď zabránilo kulminácii, alebo spustilo obnovené útočné operácie, a je nepravdepodobné, že takéto sily existujú v dostatočnom rozsahu na to, aby to urobili,“ uvádza sa v správe ISW.

8:35 Generálny štáb ukrajinskej armády oznámil odrazenie 59 útokov na piatich frontových úsekoch. Podľa neho Rusi pokračujú v útokoch na Bachmut a okolité dediny, ostreľované boli tiež obce ležiace ďalej od frontu. Neúspešné útoky vykonali ruské sily tiež v okolí Avdijivky, Marjinky či Vuhledaru.

8:30 Ruské sily pokračujú v útoku na Bachmut, v poslednom čase si v jeho okolí i meste samotnom pripísali isté územné zisky, uvádza vo svojom pravidelnom posúdení vojnovej situácie na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Čítajte viac Ruské sily postúpili v okolí Bachmutu aj v meste samotnom, uvádza ISW

8:20 Švédsko, Nórsko, Fínsko a Dánsko podpísali dohodu o zámere vytvoriť spoločné vojenské letectvo. Severské krajiny chcú spoločne prevádzkovať 250 bojových lietadiel, ako aj protivzdušné obranné a spravodajské systémy, informovala v piatok agentúra Bloomberg.

Táto dohoda bola ešte 16. marca podpísaná na vojenskej základni Ramstein v Nemecku. Na jej slávnostnom podpise sa zúčastnil veliteľ vzdušných síl NATO generál James Hecker, spresnila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

„Konečným cieľom je, aby sme boli schopní bez problémov operovať spoločne ako jedna sila prostredníctvom vypracovania severskej koncepcie spoločných vzdušných operácií na základe už známej metodiky NATO,“ uviedli dánske vzdušné sily.

Spolupráca bude zahŕňať integrované velenie a riadenie, operačné plánovanie a vykonávanie, flexibilné nasadenie síl, spoločný dohľad nad vzdušným priestorom a výcvik.

Veliteľ dánskych vzdušných síl generálmajor Jan Dam pre agentúru Reuters povedal, že toto rozhodnutie bolo prijaté na pozadí vojny rozpútanou Ruskom na Ukrajine. Severské krajiny budú spolupracovať okrem iného aj v boji proti možnej ruskej hrozbe.

7:45 Očakávanú protiofenzívu na východe Ukrajiny nie je možné zatiaľ spustiť pre nedostatok zbraní. Ukrajinský prezident to uviedol v rozhovore pre japonský denník Yomiuri Shimbun. Úryvky z neho vyšli v sobotu, cituje z nich ruská štátna agentúra TASS.

„Zatiaľ ju nemôžeme spustiť (protiofenzívu). Bez tankov, delostrelectva a systémov HIMARS nemôžeme poslať našich statočných vojakov do predných línií,“ povedal ukrajinský líder. Taktiež hovoril o veľkom nedostatku munície a zdôraznil, že Kyjev čaká na ich dodávky od partnerov.

Na obnovenie rokovaní o mieri nie sú podľa Zelenského vytvorené „absolútne žiadne podmienky“. Je pripravený stretnúť sa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, o čom bol čínsky líder informovaný diplomatickou cestou. Čína navrhla svoj vlastný mierový plán, ale Zelenskyj je skeptický. „Od Číny sme nedostali žiadne ponuky na sprostredkovanie alebo organizáciu rokovaní,“ cituje TASS z rozhovoru.