Ukrajinské životy
Suma 383 miliárd je pritom len približný odhad. "Výška škôd a potreby rekonštrukcie v súčasnosti nezahŕňa údaje o zničenej infraštruktúre, bytoch a podnikoch na okupovaných územiach. Keď ich obranné sily oslobodia, očakávame, že údaje doplníme, a vláda okamžite začne s prácou na obnove,“ povedal vo vyhlásení pre Svetovú banku ukrajinský premiér Denys Šmyhal.
VIDEO: Naď: Slovensko má kapacity vyrábať pre Ukrajinu muníciu
"Za každým zničeným domom, nemocnicou či školou je ovplyvnený ukrajinský život. Obete, nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti pre tehotné ženy a starších ľudí alebo deti, ktoré nemôžu chodiť do školy,“ pripomenula Denise Brownová, koordinátorka OSN pre Ukrajinu.
Podľa správy vojna uvrhla do chudoby až 7,1 milióna Ukrajincov a zvrátila 15 rokov hospodárskeho vývoja krajiny.
Čítajte viac Odborníčka: Rusko stále môže manipulovať s plynom, EÚ nemá spoločnú politiku
"Pokračujúca podpora pre Ukrajinu je investíciou do tohto štátu aj do globálnej ekonomiky. Pomoc od rozvojových partnerov pre verejné investície musia doplniť významné súkromné príspevky, aby sa zvýšilo dostupné financovanie rekonštrukcie,“ zdôraznila v súvislosti s obnovou krajiny Anna Bjerdeová, viceprezidentka Svetovej banky pre Európu a strednú Áziu.
Čo sa týka iných foriem pomoci Ukrajine, Slovensko na minulotýždňovom summit Európskej únie v Bruseli prišlo s návrhom, aby sa Európsky mierový nástroj navýšil o 3,5 miliardy eur. Z toho fondu EÚ uhrádza členským štátom dodávky vojenskej techniky pre Kyjev, pôvodne v ňom bolo takmer osem miliárd eur. Lídri sa na vrcholnej schôdzke nakoniec nezaoberali slovenskou predstavou, ale v budúcnosti sa jej budú venovať ministri zahraničných vecí.
VIDEO: Na Putina je zatykač. Zadržali by ho na Slovensku?
Otázkou je však i to, či Západ bude schopný takto finančne naďalej podporovať Ukrajinu vzhľadom na stále vysokú infláciu, nie úplne doriešené ceny energií či varovné signály prichádzajúce z bankového sektora. Na summite na to odpovedal poverený premiér Eduard Heger.
"Človek by mohol mať pocit, aké je to veľké sústo. Koľko obyvateľov má EÚ? Môžeme to zaokrúhliť na 500 miliónov. A koľko obyvateľov má Ukrajina? Mala ich okolo 40 miliónov. Sú to malé čiastky, ak sa máme postarať o štát, ktorý nemá ani 10 percent obyvateľov únie, a ak porovnáme hrubý domáci produkt EÚ a Ukrajiny,“ povedal Heger.
Podľa premiéra sa nikto nechystá naraz minúť sumu takmer 400 miliárd eur, o ktorej v súvislosti s obnovou vojnou zničenej krajiny hovorí Svetová banka.
"Nehovoríme o tom, že v jednom roku máme dať na kopu 400 miliárd. Tam ešte ani nie sme. Je to však signál, aby sa jednotlivé krajiny a spoločnosti pripravili na to, že takáto finančná kapacita bude v istom časovom období potrebná. Na Slovensku sa diaľnica do Košíc stavia už 50 rokov. Dúfajme, že takto sa nebude obnovovať Ukrajina. Ale chcem tým povedať, že všetky investičné projekty majú svoje plánovanie a k nim je potrebné zaistiť financovanie. Ak si to dáme do čísel v čase, zistíme, že to nie je záťaž, ktorú by únia nevedela zvládnuť,“ vyhlásil Heger.
Predseda vlády tvrdí, že podpora pre Kyjev je investíciou do bezpečnosti a prosperity. "V prípade obnovy Ukrajiny sa na nej z pochopiteľných dôvodov geografickej blízkosti najviac budú podieľať krajiny, ktoré s ňou susedia. Je to dobrá správa a strategický cieľ, na ktorý sa v slovenskej politickej diskusii zabúda. Boli by sme blázniví, keby sme Ukrajine nepomáhali. Môžeme na bok odsunúť aj ľudský faktor. Potrebujeme, aby Ukrajina bola slobodná a demokratická z hľadiska našej prosperity a súvislosti s tým, aby sme na mape zostali zaujímavou krajinou pre investorov,“ zdôraznil Heger.
Čítajte viac Expertka: Putin jadrovo vydiera. Na atómový útok by nepotreboval Bielorusko
Ruské peniaze
Okrem pomoci zo strany štátnych a súkromných donorov existuje aj možnosť, aby na obnovu Ukrajiny prispelo Rusko, ktoré skazu spôsobilo. Podľa denníka New York Times má na to Kyjev jasný názor. V západných finančných inštitúciách má ruská centrálna banka uložených okolo 277 miliárd eur. Ukrajina tvrdí, že je potrebné ich skonfiškovať a použiť ich na rekonštrukciu.
„V zásade je to jasné. Rusko musí zaplatiť za obnovu Ukrajiny,“ citoval New York Times švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona, ktorý momentálne predsedá Rade Európskej únie. Zároveň však predseda vlády priznal, že to v praxi nie je až také jednoduché. "Musí sa to urobiť v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom a v súčasnosti na to neexistuje žiadny model,“ pripustil Kristersson.
Vo viacerých prípadoch už niektoré krajiny zabavili majetok ľudí, ktorí sa pre inváziu na Ukrajinu ocitli na sankčných zoznamoch. Podľa New York Times však mnohí odborníci tvrdia, že hlavný dôraz by sa nemal klásť na zabavenie súkromného majetku, čo by bolo z právneho hľadiska oveľa komplikovanejšie a časovo náročnejšie, ale práve na stovky miliárd, ktoré vlastní ruská centrálna banka.