Erdogan za dvadsať rokov, čo je pri moci, ešte takto tesne nevyhral. Na rozdiel od minulosti na triumf potreboval druhé kolo. V ňom svojho opozičného vyzývateľa zdolal o necelých päť percentuálnych bodov.
Dvojmiliónový rozdiel v počte získaných hlasov však bol napokon dostatočný na to, aby pestrá zmes opozičných strán, ktorá spojila sily s cieľom návratu k parlamentnej republike, nespochybňovala znovuzvolenie tureckého autokrata.
Po Erdoganovom nedeľnom volebnom víťazstve v Moskve oslavujú. Ale ani v Kyjeve nesmútia.
Erdogan je turecký Putin
Šéf Kremľa bol jedným z prvých štátnikov, kto tureckému prezidentovi zablahoželal. „Volebné víťazstvo bolo prirodzeným výsledkom vašej obetavej práce ako hlavy Tureckej republiky, jasným dôkazom podpory tureckého ľudu vášmu úsiliu o posilnenie štátnej suverenity a realizáciu nezávislej zahraničnej politiky,“ napísal Vladimir Putin.
Foto: SITA/AP
Krátko nato sa ozval aj ukrajinský prezident. „Tešíme sa na ďalšie posilnenie nášho strategického partnerstva v prospech našich krajín, ako aj na zintenzívnenie spolupráce v záujme bezpečnosti a stability Európy,“ citovala Volodymyra Zelenského Ukrajinská pravda.
Radosť, ktorá zavládla v Moskve, bola zjavne úprimnejšia. „Erdogan je Putinov partner a fakticky jeho osobný politický priateľ. Víťazstvo Edrogana je preto víťazstvom Putina,“ napísal na Telegrame politológ a jeden z najaktívnejších kremeľských propagandistov Sergej Markov. „Erdogan, to je turecký Putin,“ vystrúhal svojráznu poklonu ankarskému vládcovi.
Čítajte viac Erdogan obhájil prezidentské kreslo. Jeho vláda sa predĺži do tretieho desaťročia
Analógie medzi Putinom a Erdoganom vidí aj politológ Arkadij Dubnov, ktorý si na rozdiel od Markova zachováva kritický odstup od Kremľa. „Sú si neuveriteľne podobní svojou politickou mentalitou, štýlom a postojom k vonkajšiemu svetu,“ napísal na Telegrame Dubnov a dodal: „Obaja úprimne opovrhujú liberálnymi hodnotami Západu.“
Ankara odmieta sankcie
Víťazstvo Erdogana bolo podľa Markova pre Moskvu také dôležité preto, že „práve Turecko je dnes hlavným kanálom obchádzania protiruských sankcií“.
Turecko, ako jediná členská krajina NATO, sa k západným sankciám nepripojilo. Napriek žiadostiam aliancie neuzavrelo ani vzdušný priestor pre ruské lietadlá. Erdogan sa na tom ani v budúcnosti nechystá nič meniť. „Nie sme viazaní sankciami Západu,“ povedal začiatkom mája pre CNN. „Sme silný štát a s Ruskom máme pozitívny vzťah.“
Čítajte viac Fínsky prezident pripustil možnosť, že jeho krajina vstúpi do NATO skôr ako Švédsko
Rusko na revanš poskytlo Ankare, ktorú Erdoganova neortodoxná hospodárska politika priviedla k rekordnej inflácii, 20 miliárd dolárov na výstavbu prvej jadrovej elektrárne v krajine. Povolilo jej aj odklad platby za zemný plyn dodaný v roku 2022, tiež vo výške 20 miliárd dolárov. Erdogan pritom slovne odsúdil ruskú inváziu, bezvýhradne podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a neuznáva anexiu Krymu.
Ankara tak obratne balansuje uprostred konfliktu svojich čiernomorských susedov. Kyjevu napríklad dodala bezpilotné lietadlá Bayraktar, ktoré na jar 2022 pomohli zastaviť postup Putinovej armády. Turecká spoločnosť Baykar navyše stavia závod, ktorý bude vyrábať drony v samotnej Ukrajine. Aj preto sa Zelenskyj nikdy nevyjadril ostro proti Erdoganovi, hoci západných lídrov často bez rešpektu kritizuje.
Deklarovaná neutralita umožňuje Ankare ponúkať Moskve a Kyjevu svoje sprostredkovateľské služby. Podľa Erdogana "Turecko je dnes jedinou krajinou, ktorá môže udržiavať úzke vzťahy s oboma bojujúcimi stranami a zabezpečiť konkrétny pokrok“.
Čítajte viac Erdogan mal vo voľbách neoprávnenú výhodu, hlavne v médiách, tvrdia pozorovatelia
Turecký prezident sa skutočne môže pochváliť niekoľkými pozoruhodnými úspechmi. V júli 2022 obe strany pod patronátom Ankary a OSN uzavreli takzvanú obilnú dohodu, ktorá upravuje mechanizmus vývozu poľnohospodárskych produktov a hnojív z ukrajinských čiernomorských prístavov. Tie dovtedy nepreniknuteľne blokovala ruská vojenská flotila. Turecko tiež sprostredkovalo niekoľko výmen vojnových zajatcov. Dosiahlo dokonca aj prepustenie veliteľov ukrajinskej obrany Mariupoľu, ktorých sa Moskva chystala exemplárne potrestať, pričom sa Ankara zaviazala, že až do konca vojny oslobodení zajatci zostanú internovaní v Turecku.
Moskva i Kyjev uprednostňujú kontinuitu moci v Ankare, pred zmenou a rizikom neistoty, nazdáva sa Igor Semivolos, riaditeľ Centra pre blízkovýchodné štúdie.
„Poznáme rétoriku Erdogana, ktorý neustále zdôrazňuje úlohu Turecka v dohode o obilí a v iných otázkach. Sústavne tiež zdôrazňuje, že pre neho je priateľom Ukrajina aj Rusko. Aj naďalej sa bude snažiť tieto vzťahy vyvažovať, aby pre seba maximalizoval možné výhody v rusko-ukrajinskej vojne,“ povedal ukrajinský expert pre internetovú televíziu Current Time.
Čítajte viac Ruština ako štátny jazyk či zrieknutie sa vstupu do NATO a EÚ. Moskva oznámila požiadavky pre mier s Ukrajinou
Pustí Švédov do NATO?
Ešte jedna otázka súvisiaca s Putinovou agresiou proti Ukrajine čaká po Erdoganovom znovuzvolení na rozuzlenie. Západ bude s napätím sledovať, či sa zmení postoj Ankary k rozširovaniu Severoatlantickej aliancie.
„Erdoganov prvý test príde na summite NATO vo Vilniuse, kde ho požiadajú, aby zrušil turecké veto na členstvo Švédska v aliancii,“ napísal denník Guardian a pripomenul, že v otázke členstva Fínska, ktoré turecký prezident tiež dlho blokoval, už ustúpil, Štokholm však ponecháva stále v neistote a v potenciálne nebezpečnej sivej zóne.
Niektorí pozorovatelia však rátajú s tým, že Erdogan napokon do júlového summitu vstup Švédska do NATO „zobchoduje“. Z USA už podľa Guardianu prišli signály, že Washington by mohol Ankaru odmeniť odblokovaním predaja moderných amerických stíhačiek, ktorý zmrazil v reakcii na to, že Turecko kúpilo od Ruska systém protiraketovej obrany S-400.
Čítajte viac Do finále volieb ide Erdogan z prvého miesta. O tom, či bude pokračovať jeho éra, rozhodnú Turci o dva týždne