Nedávno ste hovorili, že Česko by malo sledovať možný návrat bývalého premiéra Roberta Fica k moci po predčasných septembrových voľbách. Prečo máte pocit, že je to potrebné?
Vo všeobecnosti som komentoval budúce voľby na Slovensku. Hovoril som, že, samozrejme, Čechov zaujíma, ako dopadnú. Ale je na Slovákoch, ako sa rozhodnú a ako budú voliť. Verím, že Slovensko je vyspelá demokracia a voľby dopadnú tak, ako dopadnúť majú.
Fico vám však odkázal, že by ste nemali zasahovať do diania na Slovensku. A podobné vyjadrenia ako vy mal aj prezident Petr Pavel. Vnímate to tak, že expremiér reagoval prehnane, keďže tvrdíte, že ste len vo všeobecnosti hodnotili to, čo sa na Slovensku deje?
Je veľký rozdiel medzi tým, či človeka niečo zaujíma a sleduje to, alebo či do toho zasahuje. Určite ani ja, ani prezident Pavel do ničoho nezasahujeme. No prejavujeme záujem, pretože máme veľmi radi Slovensko a Slovákov, a reakciu expremiéra Fica nechcem komentovať.
Je na Slovensku nejaká politická strana, ktorú by ste mohli podporiť?
Určite nebudem na túto otázku odpovedať.
V júli sa vo Vilniuse koná summit NATO. Bývalý americký minister obrany Mark Esper na GLOBSEC-u povedal, že neočakáva pozvánku pre Kyjev do NATO. Čo môže Severoatlantická aliancia Ukrajine ponúknuť?
Cieľom NATO je zaistiť bezpečnosť členských krajín vrátane Česka a Slovenska. Nepoznám žiadneho Čecha či Slováka, ktorý by chcel, aby po našich krajinách opäť jazdili ruské tanky. Pokiaľ Ukrajina významne prispieva k podpore európskej bezpečnosti, pretože sa postavila proti ruskej imperiálnej agresii, ktorá sa valí do Európy, je v poriadku, že aliancia hľadá cesty, ako ju podporiť. Kyjev má veľký záujem o členstvo v NATO. Priznám sa, že neviem, aký bude výsledok summitu vo Vilniuse, ale mojím želaním je, aby sme dokázali Ukrajine ponúknuť čo najviac. No takéto rozhodnutie nie je len na Prahe, keďže spoločnú reč musí nájsť 31 spojencov.
Keby to bolo na vás, ponúkli by ste v tejto chvíli Ukrajine členstvo v NATO?
Určite áno. Je to aj niečo, čo potvrdil vlani na jeseň v Kyjeve český premiér Petr Fiala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským počas našich medzivládnych konzultácií. Ako som však povedal, nehovoríme o česko-ukrajinskom vzťahu, ale o 31 spojencoch. A dúfam, že čoskoro do aliancie vstúpi aj Švédsko, a bude nás 32.
Môže a malo by NATO ešte viac podporiť Ukrajinu? V tejto chvíli jej zbrane dodávajú členské štáty.
Aliancia má významný program, ktorý Ukrajine dodáva nesmrtiaci materiál, a som veľmi rád, že doň Česko prispieva. Určite je dobré, ak tento projekt budeme naďalej rozvíjať. Zbrane dodávajú jednotlivé krajiny, ktoré sú však zároveň členmi NATO a táto spolupráca funguje veľmi dobre. Je dôležité, aby aliancia dokázala pomôcť Ukrajine napríklad s transformáciou armády pre jej budúce členstvo.
Prezident Pavel viac ráz naznačil, že Ukrajina má minimálne tento rok iba jeden pokus na úspešnú ofenzívu, na ktorú všetci čakajú, a že by ju do nej nemal nikto tlačiť. Čelil za to aj kritike, za možno trochu zbytočné slová zasievajúce neistotu do situácie. Bolo správne, že sa prezident Pavel niekoľkokrát takto vyjadril?
Aj ako bývalý vojak má prezident Pavel čo povedať k vojne na Ukrajine. Nechcem hodnotiť konkrétne slová. Na druhej strane, jedine ukrajinské vedenie má právo a zároveň povinnosť rozhodnúť o vojenských akciách. Podľa ústavy musí brániť územnú celistvosť a suverenitu krajiny. Nepochybujem o súčasnom vedení v Kyjeve a o prezidentovi Zelenskom, že urobia najlepšie možné rozhodnutia, aby ubránili svoj štát pred ruskou inváziou.
V deň, keď sa rozprávame, tak vieme, že Rusko opäť dronmi útočilo na Kyjev. Zároveň sme však videli, ako bezpilotné lietadlá zasiahli ciele v Moskve. Ukrajina má právo brániť sa, ako však hodnotíte možný vývoj, že vojnu viac prenesie na ruské územie? Hrozí eskalácia?
Rusko vedie vojnu proti európskej civilizácii. Bojuje aj s nami, hoci inými prostriedkami, ako sú dezinformácie a pokúsilo sa nás v zime vymraziť, keď do Európy prestalo púšťať plyn. Ukrajina je vo veľmi zložitej situácii, keďže ju napadli. Keby dnes ruskí vojaci zamávali bielou vlajkou a opustili by ukrajinské územie, násilie sa okamžite skončí. Majú však iný pokyn. Ruský prezident Vladimir Putin im povedal, že majú Ukrajinu dobyť a zničiť a ona sa bráni. Má na to právo.
Čiže aj tak, že viac prenesie boje na ruské územie?
Vieme, odkiaľ lietajú rakety a drony, odkiaľ prichádzajú ďalší muži a odkiaľ prúdi munícia. Z ruského územia.
Čítajte viac Čo by sa stalo, keby Lukašenko zomrel? Cichanovská má plán
Rusko rozmiestňuje taktické jadrové zbrane v Bielorusku. Z hľadiska európskej bezpečnosti, ale aj preto, že náš región od toho nie je ďaleko, ako čítate tento krok Moskvy, s ktorým režim Alexandra Lukašenka súhlasil?
Je to veľmi znepokojujúce. Vždy, keď riešime jadrové otázky, môžem povedať, že sa mi nepáči, akým spôsobom sa Rusi nezodpovedne správajú. Vidíme to v jadrovej elektrárni v Záporoží, ktorú okupujú. Atómová bezpečnosť a jej zaistenie je niečo, na čo ruská strana príliš nedbá a ohrozuje to Európu. Do toho zapadá aj rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku. Vnímam ho ako politický signál, ktorý nejakým spôsobom z ruského pohľadu súvisí so summitom vo Vilniuse. Odsudzujem jadrovú rétoriku, ktorú z času na čas ruskí predstavitelia vypúšťajú do verejného priestoru. Ešte šťastie, že Česko a Slovensko patria do NATO. Aliancia má jasný plán, ako postupovať v prípade, že by Rusi chceli také zbrane použiť. Zaisťuje nám to veľkú mieru bezpečnosti.
Aký je to plán?
O ňom verejne neinformujeme. Bez ohľadu na to, ako vojna dopadne, Rusko bude ďalšie desaťročia predstavovať pre európsku bezpečnosť výzvu. Bude pre nás hrozbou a rizikom a je jedno, či v Kremli bude sedieť Putin alebo nejaký jeho nástupca.
Je teda z dlhodobého hľadiska potrebné stavať európsku bezpečnostnú architektúru proti Rusku?
Jednoznačne nás bude Rusko a jeho imperializmus naďalej ohrozovať.
Je väčšou hrozbou Rusko alebo Čína?
Je to otázka, na ktorú sa nedá odpovedať v tom zmysle, ako ste ju položili.
Už spomenutý exminister obrany Esper mi v rozhovore povedal, že podľa neho je to Čína.
Rusko predstavuje aktuálnu bezpečnostnú výzvu, pretože svojou koloniálnou vojnou proti Ukrajine rozpútalo neskutočné peklo. Zároveň sme svedkami toho, že mocenský vzostup Číny v dlhodobom meradle so sebou prináša mnoho výziev a rizík. A aj tomu sa musí západný svet nejakým spôsobom postaviť.
V Bratislave ste sa v rámci Slavkovského formátu stretli so slovenským a s rakúskym kolegom. Vnímate ho ako možnú náhradu za visegrádsku štvorku?
Pre krajiny v strednej Európe je výhodné združovať sa v regionálnych formátoch. Deje sa to aj vzhľadom na našich partnerov v zahraničí. Potom vedia, že hovoria so strednou Európou či so zástupcami viacerých krajín regiónu. Okrem toho nás trápia podobné problémy, môžeme si vymieňať skúsenosti a ladiť pozície alebo sa informovať, aby sme spoločne na úrovni Európskej únie mohli presadzovať riešenia. Diskutujeme do veľkej miery neformálne, ale to si vyžaduje, aby sme sa navzájom chápali. V Slavkovskom formáte nachádzame takéto porozumenie. V4 bola dlhodobo podobná, ale v tejto chvíli je rétorický prístup Maďarska k ruskej imperiálnej agresii taký odlišný, že vo visegrádskej štvorke nepanuje dobrá nálada. A ju potrebuje v regionálnej organizácii, aby fungovala. Neznamená to však, že odmietame schôdzky V4. Pripravujeme predsedníctvo visegrádskej štvorky a teším sa, že sa nám podarí nejaká práca.
Čítajte viac Šéf diplomacie: Keby Slovensko nebolo v NATO, boli by sme pre Rusko ďalší na rane
Ovplyvní vaše predsedníctvo postoj Maďarska k Rusku a jeho snaha blokovať či oslabovať sankcie proti Moskve?
Nespájal by som to s konkrétnymi rozhodnutiami na úrovni EÚ. V strednej Európe budeme diskutovať o regionálnej spolupráci, rozvoji infraštruktúry či priemyslu, ale aj o Ukrajine.
Čo si teda myslíte o postojoch Maďarska k Rusku? Prečo sa premiér Viktor Orbán takto správa?
Všetky kroky EÚ či NATO sme prijali minimálne s tichým súhlasom či konštruktívnou neúčasťou Maďarska. Je pre nás zásadné, aby sme komunikovali s predstaviteľmi vlády v Budapešti. V pondelok, keď v Kosove zranili aj maďarských vojakov v rámci jednotiek NATO KFOR, poslal som textovú správu kolegovi Péterovi Szijjártóovi, aby som mu prejavil účasť a ponúkol som mu spoluprácu. Naše vzťahy sú širšie a presahujú aj rámec ruskej imperiálnej agresie.
Odpovedal vám? Pýtam sa to aj preto, lebo, bez toho, aby som robil rozhodcu pri tom, čo sa momentálne deje v Kosove, keď Szijjártó verejne reagoval na incident, najprv vôbec nespomenul, že vojakov zranili srbskí protestujúci, Okrem toho vieme, že má blízko k srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi.
Poďakoval mi. Môžete to vnímať ako jeden z mnohých paradoxov medzinárodného diania. Usiloval som sa však na tomto jednom príklade ukázať, že vzťahy s Maďarskom sú zložitejšie a idú nad rámec ruskej imperiálnej agresie proti Ukrajine.
Čítajte viac Investigatívny novinár: Orbán robí kroky proti Ukrajine. S Ruskom je tak mimo, že sa mu to môže vážne vypomstiť
Predseda vlády Fiala hovorí o nadväzovaní lepších vzťahov s Rímom a Varšavou. V oboch prípadoch tam vládnu politické strany, ako Bratia Talianska a Právo a spravodlivosť, ku ktorým asi nemáte veľmi blízko vzhľadom na ideologické pohľady vašej strany Piráti. Čo na to hovoríte?
Máme vládu, ktorá kombinuje liberálne a konzervatívne strany. Premiér Fiala je konzervatívec a hrdo sa k tomu hlási. Pre seba na svojej úrovni si hľadá takých partnerov, akých si osobne zvolí. Možno to súvisí s tým, že to robí v rámci Európskej rady. Samozrejme, v súvislosti s Ukrajinou veľmi úzko spolupracujeme s Poľskom či Pobaltím. V niektorých ekonomických otázkach zase napríklad s Holandskom. Aj od agendy závisí, kto je pre nás na európskej úrovni hlavným partnerom.
Vrátim sa na začiatok k vzťahom Česka a Slovenska. Tradične sa o nich hovorí, aké sú skvelé a dokonalé. Sú také?
Sú.
Takže už nič nemusíme riešiť?
Rovnako ako pri vzťahoch medzi ľuďmi, aj o kontakty medzi krajinami je potrebné starať sa a upevňovať ich. Spojenectvo Česka a Slovenska je silné a unikátne. Naše národy majú k sebe prirodzene veľmi blízko. Keď sa stretnú Čech a Slovák, hneď sa objaví dobrá chémia a veľké porozumenie. Na tom stojí spolupráca Česka a Slovenska, nie na vládach a politikoch. Máme sa radi a je to dobre. Spolupracujme v únii, aliancii a máme aj ďalšie formáty. Som veľmi hrdý na to, že 400 českých vojakov pomáha zaistiť bezpečnosť Slovenska v rámci bojového zoskupenia NATO. Spolu pracujeme na ďalších projektoch, chcel by som, aby sa prepájali najmä mladí ľudia, ktorí už nezažili Československo. Sám ste mi povedali, že ste videli, ako mladý Čech a mladý Slovák spolu hovorili iným jazykom, nie česky a slovensky. Možno, keby Česi trávili viac času na Slovensku a naopak, k porozumeniu dôjde. Chcel by som aj to, aby sa podarilo udržať české televízne vysielanie na Slovensku, lebo je to dôležitý nástroj na prepojenie našich národov.