Na summite krajín východného krídla NATO sa zúčastnil aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. "Nevidíme to tak, že by niektorému členovi aliancie bezprostredne niečo hrozilo, že by mohol mať problém s vojenským útokom. Samozrejme, keby ruský prezident Vladimir Putin vyhral na Ukrajine, z dlhodobého hľadiska by bolo NATO zraniteľnejšie,“ uviedol Stoltenberg pre Pravdu.
Obrana východného krídla
V roku 2014 Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na východnej Ukrajine. Severoatlantická aliancia vtedy reagovala vytvorením bojových práporov v troch pobaltských štátoch a v Poľsku. Súčasťou takejto jednotky sú v Lotyšsku aj Slováci. NATO sa však ani vtedy nedohodlo na stálej prítomnosti vojakov na východnom krídle, príslušníci aliančných krajín v práporoch iba rotujú.
Po veľkej ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá sa začala vlani 24. februára, vznikli multinárodné bojové skupiny i v ďalších štátoch na východnom krídle vrátane Slovenska, kde jej velia Česi. Na základe mandátu parlamentu môže pôsobiť na území krajiny maximálne tritisíc zahraničných vojakov, reálne je ich však iba niečo viac ako tisíc.
Čítajte viac Čo s Ruskom? Do Bratislavy to prišla povedať Bukureštská deviatka
Už 11. – 12. júla sa vo Vilniuse koná summit NATO, ktorý by mal dať odpoveď na otázku, ako lepšie brániť alianciu. Poukázali na to aj lídri B9.
"Očakávame, že summit vo Vilniuse naďalej posilní spojeneckú obrannú zostavu na východnom krídle s cieľom odstrašiť a zabrániť akejkoľvek možnosti na agresiu. Ide najmä o ďalšie posilnenie predsunutej obrany, ktorá zahŕňa silné, multidoménové a bojaschopné sily vrátane pozemných brigád tam, kde budú potrebné, predsunuté vybavenie a zásoby, rýchlo dostupné posily, velenie a riadenie, a tiež štruktúru síl prispôsobenú na tento účel, ako aj zlepšenie alebo rozšírenie príslušnej infraštruktúry. V záujme bezpečnosti východného krídla kladieme osobitný dôraz na posilnenú integrovanú protivzdušnú a protiraketovú obranu na rotujúcom a pretrvávajúcom základe. Podporujeme nové aliančné plány ako základ našej modernizovanej kolektívnej obrany a vyzývame všetkých spojencov, aby na tieto aktivity poskytli sily a spôsobilosti,“ píše sa v záverečnom vyhlásení summitu B9.
Preložené do ľudskej reči: viaceré krajiny požadujú v podstate permanentnú prítomnosť aliančných vojakov na východnom krídle tak, aby nemuseli čakať na posily, keby sa Rusko rozhodlo zaútočiť. Argumentujú tým, čo sa deje na Ukrajine. Rusi na okupovaných územiach vraždia a mučia obyvateľov, preto nesmú dostať šancu na obsadenie nejakej časti aliančného teritória.
Okrem toho je pre krajiny ako Slovensko prioritou posilnenie protivzdušnej a protiraketovej obrany. Dôvodom je opäť aj vojna na Ukrajine, ktorá ukázala, aké dôležité sú tieto vojenské spôsobilosti. Od Pobaltia po Čierne more dnes na východnom krídle slúži v rámci bojových skupín okolo 10-tisíc aliančných vojakov.
Podcenenie Ruska sa nevyplatí
"Skutočnosť, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu, naznačuje, že doterajší prístup, teda zameranie sa na odstrašovanie protivníka, má limity. Moskva si jasne spočítala, že svoje ciele môže dosiahnuť vojenským útokom a myslela si, že výhody takého postupu sú stále väčšie ako takpovediac predpokladané náklady,“ reagovala pre Pravdu Alena Kudzko, bezpečnostná analytička GLOBSEC-u.
Podľa odborníčky by sa NATO nemalo dať pomýliť tým, že ruské ozbrojené sily majú pri bojoch na Ukrajine problémy a celkovo je ich výkon oveľa horší, ako mnohí predpokladali.
Čítajte viac Šéfka europarlamentu: Musíme škrtnúť ruský plyn aj jadrové palivo
"Nie je to však dôvod na podceňovanie pokračujúcej hrozby, ktorá prichádza z Kremľa. Nevidíme žiadne náznaky toho, že by Rusko upustilo od svojho konečného zámeru bojovať tak dlho, ako len bude môcť, aby si nárokovalo na to, čo považuje za svoju historickú sféru vplyvu. To zahŕňa požiadavku, aby sa NATO vrátilo k svojim hraniciam z roku 1997. Je len otázkou času, kedy sa Rusko pokúsi preskupiť, zmobilizovať ďalšie ľudské, finančné a vojenské zdroje a znova zaútočiť. Moskva má stále k dispozícii vojenskú silu vrátane rakiet, ponoriek, letectva a môže obnoviť svoju armádu, aby fungovala lepšie ako predtým. Rusku to môže trvať pár rokov, možno päť, a na tom až tak ani nezáleží, ale jeho zámerom zostáva obnovenie sféry vplyvu a uplatnenie vojenskej a politickej kontroly nad svojimi susedmi,“ vysvetlila Kudzko.
A na to musí byť aliancia pripravená. "Úlohou je zabezpečiť, aby Rusko jasne vedelo vyhodnotiť, že NATO je ochotné brániť svojich členov a jeho vojenské schopnosti prevyšujú možnosti Moskvy. Na to je potrebné posilniť východné krídlo. Týka sa to toho, aké tam bude mať aliancia vojenské spôsobilosti, ako rýchlo budú dostupné, ako budú pripravené jednotky NATO, aké jednoduché bude presúvať posily a či budú mať ľahší prístup k munícii a inému vybaveniu. Je to dôležitá úloha aj preto, lebo väčšina krajín regiónu presunula významnú časť vojenského vybavenia na Ukrajinu. Keďže išlo väčšinou o staršie zbrane sovietskej výroby, je to príležitosť na vybudovanie modernejších armád na východnom krídle NATO,“ skonštatovala Kudzko.