Darí sa vláde Roberta Fica plniť sľuby, ktoré dala voličom pred voľbami?
Z pohľadu voličov vláda plní svoje sľuby. Napĺňa to však skôr populárnymi ako ľavicovými opatreniami v zmysle modernej európskej ľavicovej politiky. Nie sú to však systémové kroky. Navyše mnohé sľuby boli nerealistické, napríklad okamžité stiahnutie našich vojakov z Iraku. Veľmi účinne však zaberali v kampani.
Vláda zrušila niektoré poplatky v zdravotníctve, zastavila privatizáciu, zmenila daňové zákony, zavádza milionársku daň. Bude týmto tempom pokračovať aj ďalej?
Je to len štart. Vláda sa na začiatku zamerala na aktivity, ktoré prinášajú veľmi rýchle uspokojenie. Neprinesie to však osoh ani tým, ktorí sa z toho tešia. Zrušiť poplatky v zdravotníctve, ktoré vyvolávali odpor ľudí, je možné veľmi rýchlo. Kvalitu zdravotníctva to však nezlepší. Rovnako zavedenie dane, populisticky nazvanej milionárska, uspokojí ľudí, ktorí sú z minulého režimu navyknutí, že všetci majú takmer rovnako. Je to dedičstvo boľševickej mentality až takmer triednej nenávisti.
Fico od začiatku svojho úradovania čelí kritike zo všetkých strán, udržiava si však popularitu. Ako?
Považujem to za celkom logický dôsledok prvých krokov vlády, ktoré sú viac populárne ako zodpovedné. Žiadny politik tak nesleduje prieskumy verejnej mienky a premenlivé nálady voličov ako práve Fico.
HZDS nedávno Ficovi odkázalo, že nemusí podporiť štátny rozpočet, ak sa neposilní jeho pozícia v koalícii. Dokedy v nej bude Fico hrať prvé husle?
V rokoch 1994 až 1998 došlo medzi Mečiarom a Slotom k ostrým roztržkám, nakoniec sa vždy dohodli. Týchto politikov spája možno viac ako stredopravých túžba po moci a konzumácia moci. V tom sú dostatočne uspokojení, hlavne SNS. Takže sporadicky asi budú pokusy o presadzovanie svojej politiky a menšie vzbury, ale nevyvodzujem z toho, že by trvanie tejto vlády bolo krátke.