Študenti sa pridali tvrdením, že nijaký štát nemôže napredovať bez toho, aby investoval do vzdelávania. Ozvali sa aj odborári – nie je to nijaká reforma, iba rozpočtové škrty, ničenie štátnych škôl a cesta k ich náhrade súkromnými, desaťtisíce učiteľov zostanú bez práce. Vo veľkomestách sa začali protestné pochody, transparenty hlásali: „Zbedačené školstvo vedie k úbohej spoločnosti.“ V Turíne robil demonštrantom hudobný sprievod orchester mestského divadla. Novinkou medzi protestnými formami na námestiach, ktorá sa zapáčila aj Dariovi Fo, nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru, bolo „vyučovanie pod holým nebom“.
Čo mala talianska školská reforma napríklad priniesť? Zníženie štátnych dotácií na základné vzdelávanie v najbližších štyroch rokoch takmer o 8 miliárd eur, pokles dotácií univerzitám o 1,5 miliardy eur, na 1. stupni základnej školy menej vyučovacích hodín (týždenne 24, teraz 29 až 31) a namiesto troch učiteľov na dve triedy, pre každú triedu učiteľa jediného.
Dôsledky? Starosti rodičov, čo s deťmi v získanom voľnom čase, rušenie učiteľských pracovných miest (vyše 80-tisíc v najbližších troch rokoch), vážne ohrozenie univerzitného výskumu pre nedostatok financií, obava občanov z poklesu kvality vzdelávania. Komu sa chce veriť, že menej peňazí, menej učiteľov a kratší vyučovací čas môžu kvalitu vzdelávania zlepšiť? A pravdaže to neplatí len pre školskú reformu v Taliansku. V tejto súvislosti sa ponúka aktuálna otázka (a bohužiaľ sa dá tušiť aj odpoveď), či budú alebo nebudú finančné prostriedky pre školstvo, vedu, výskum v slovenskom štátnom rozpočte na rok 2009 podvyživené.
Pri generálnom štrajku vyšlo v Ríme do ulíc asi 800-tisíc ľudí z celého Talianska, deväťdesiat percent škôl zostalo zatvorených. Študenti niesli transparenty s nápismi „Ak nám zablokujete budúcnosť, my zablokujeme mesto“ alebo „Na deťoch sa nešetrí“. Pod tlakom demonštrácií sa parlamentom schválená školská reforma pripravená na rok 2009 odložila. Začalo sa konať aj na podnet prezidenta, ktorý po generálnom štrajku vyzval vládu, aby k požiadavkám protestujúcich pristupovala zodpovedne.
Čím sú pre Slovensko inšpirujúce talianske školské problémy? Naozaj nie preto, aby čitateľov provokovali štrngať kľúčmi na námestiach, kedykoľvek sa im niečo znepáči. Na druhej strane by však nemali váhať vyjadrovať svoju mienku o veciach verejných, ktoré sa ich bytostne týkajú. Aj o tých, ktoré sa ich týkajú zdanlivo vzdialene. Dario Fo a turínski muzikanti to pochopili.