Táto reklama je podľa odborníkov na hrane zákona, pretože s predvolebnou reklamou možno v médiách podľa zákona začať až 21 dní pred voľbami. Hnutie 99% chcelo svoju reklamu vysielať aj v ďalších televíziách a rádiách, televízie TA3 a RTVS a Rádio Expres ich však na tento čas odmietli.
Podľa generálnej riaditeľky verejnoprávneho RTVS Miloslavy Zemkovej spoty nesú znaky politickej reklamy. „Môžeme ich vysielať, ale najskôr 21 dní pred voľbami v reklamných blokoch označených ako politická reklama,“ povedala Zemková. Ak by podľa nej aj išlo o sponzorské odkazy, hoci ich obsah taký nie je, tiež by ich nemohli vysielať. „Viažu sa k jednotlivým programom, nie k politickým stranám,“ skonštatovala.
Tomáš Halmeš z Rádia Expres nechcel dôvody, prečo reklamu nevysielajú, konkretizovať. Juraj Danielis z TA3 rozhodnutie televízie vysvetlil tým, že rokovania s politickými stranami ešte nie sú uzavreté.
JOJ, Markíza ja Fun rádio tvrdia, že zákon neporušili. „Trváme na tom, že kým vo veci právoplatne nerozhodne Najvyšší súd, neporušujeme zákon,“ povedala hovorkyňa Markízy Oľga Dúbravská. Podľa vedúceho komunikačného oddelenia JOJ Jozefa Gogolu nejde o reklamu, ale o sponzorský odkaz 99 %, a ten je v súlade so zákonom o vysielaní a retransmisii. Sponzorský odkaz je televízna upútavka určená na propagáciu mena alebo značky firmy. Podľa riaditeľky obchodu Fun rádia Miriam Kittler ich stanica nevysiela prezentačné komunikáty žiadnej politickej strany. „Preto nemáme dôvod hovoriť o politickej reklame,“ tvrdí.
Voči vysielateľom Markíza – Slovakia, s.r.o, MAC TV a Radio, a. s., už vedie rada pre vysielanie a retransmisiu správne konanie. Ak rada rozhodne, že ide o politickú reklamu, televíziám hrozí maximálna pokuta do výšky takmer 166-tisíc eur, rádiu 50-tisíc eur. Rada to bude riešiť na mimoriadnom zasadnutí.
Prezident Mediálneho inštitútu Andrej Zmeček tvrdí, že názor verejnosti môže byť podstatnejší ako verdikt rady. „Dôležité je, ako to pociťuje spoločnosť. Či vníma, kde je hranica, či je to prijateľné. Keby sa teraz niekto veľmi snažil zakročiť, možno by to kampani strany ešte viac prospelo. Treba k tomu pristupovať pragmaticky,“ myslí si Zmeček.
Od SDĽ k 99 %
Podnikateľ Ivan Weiss, ktorý stojí za stranou 99 %, sa v politike angažoval aj pred parlamentnými voľbami v roku 2010. Vtedy patril k podporovateľom jednorazovo a účelovo vzkriesenej SDĽ. Tá ho nominovala aj do Ústrednej volebnej komisie.
SDĽ mala pred dvoma rokmi rovnako agresívnu kampaň ako má teraz 99 %. Aj SDĽ začala s predvolebnou kampaňou medzi prvými. Každodenne inzerovala v tlači, po Slovensku ju propagovalo 800 bilbordov, v televízii mala reklamu v najlukratívnejších časoch – len za spoty v televízii Markíza zaplatila spomedzi strán najviac – až 147-tisíc eur. Na bilbordy išlo viac ako 98-tisíc eur. A SDĽ investovala v máji 2010 do reklamy na internete najviac zo všetkých politických strán.
V platenej inzercii okrem iného tvrdila, že má podporu 7 percent. Tú vraj ukázali prieskumy, ktoré si strana dala robiť. Vynaložila na ne minimálne 1 200 eur, agentúru, ktorá im ju spracúva, však neprezradila. Prieskumy relevantných agentúr jej však dlhodobo priznávali len okolo dvoch percent.
Za kampaňou SDĽ stál Martin Lengyel, bývalý hovorca Mikuláša Dzurindu, v čase keď bol premiérom. To viedlo k názorom, že ide len o stranu na jedno použitie, čo sa po voľbách aj potvrdilo. Navyše, ako napísal denník Sme v reportáži z volebnej noci v sídle SDKÚ, odhadovaný výsledok SDĽ zožal od dzurindovcov obrovský potlesk za to, že percentá, ktoré strana získala, išli na úkor Smeru.
SDĽ z úzadia podporovala aj skupina podnikateľov s ťažko čitateľnými záujmami. SDĽ nenechala vo volebnej kampani nič na náhodu. Profesionálne vyzerajúce bilbordy, interaktívna internetová kampaň, ľahko čitateľný a ľavicovo orientovaný volebný program a dokonca aj niekoľko relatívne známych mien, medzi ktoré patril napríklad olympionik, kanoista a televízny tanečník Juraj Bača.
Analytici ju označili za stranu na pomýlenie voliča.
odu, PRAVDA