„Ak by aj tak mal niekto zdravotné problémy, tak by to viac-menej nepriznal,“ poznamenal Horváth. „Indície vedúce k prezidentovi a k jeho potencionálne horšiemu zdravotnému stavu, myslím si, že voliči prisúdia skôr tomu predvolebnému boju ako nejakej realite. Budú to brať ako atak iného kandidáta alebo niekoho z úzadia,“ dodal. Iná situácia by podľa neho bola, ak by jeho prípadné problémy potvrdila napríklad lekárska správa. Slováci si budú voliť prezidenta v marci.
Niektoré médiá vrátane bulváru v článkoch o zdravotnom stave 67-ročného Gašparoviča špekulovali aj o údajne možnej závažnej Alzheimerovej chorobe, medzi príznaky ktorej môže patriť podľa stránky Ligy pre duševné zdravie aj strata pamäti či ťažkosti pri hľadaní správnych slov alebo porozumení reči druhých. Prezident sa totiž už viackrát dostal do pozornosti pre svoje slovné mýlky, naposledy pri oznamovaní svojej kandidatúry.
Prezidentov hovorca Marek Trubač už skôr tento mesiac označil pre denník Sme články o údajnej chorobe hlavy štátu za „vymyslené a vykreslené fantazírovanie“ a špinavú kampaň. Zároveň denníku predložil čerstvé potvrdenia z nemocnice, podľa ktorých nemá prezident žiadne zdravotné problémy a netrpí na žiadne závažné ochorenie.
Na otázky o zdraví odpovedali neskôr v tlači aj ďalší šiesti prezidentskí kandidáti. Ani jeden z nich však závažnejšie problémy nepriznal. K uchádzačom o prezidentský palác nad 60 rokov patrí aj František Mikloško, Milan Melník a Dagmar Bollová.
Ústavný právnik Radoslav Procházka povedal, že prípadné zdravotné ťažkosti síce nie sú zákonnou prekážkou pre kandidatúru na prezidenta, avšak vážny zdravotný stav môže byť prekážkou pre výkon funkcie.
Podľa ústavy, ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, niektoré jeho oprávnenia prechádzajú na vládu. Takýto prípad sa stal v roku 2000, keď pre kritický zdravotný stav vtedajšieho prezidenta Rudolfa Schustera vláda poverila výkonom niektorých právomocí bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. Pri posledných voľbách v roku 2004 kandidoval opäť aj Schuster, avšak prieskumy verejnej mienky dávali šance na víťazstvo skôr iným kandidátom.
Politológ László Öllös z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pripustil, že nepodložené úvahy o Gašparovičom zdraví by mu mohli uškodiť. „Keď sa to objaví v tlači, ktorá žije predovšetkým zo šťavnatých klebiet, tak pochopiteľne to môže poškodiť, lebo to sú čitatelia, ktorých veci zaujímajú predovšetkým z hľadiska senzácie,“ povedal. Takéto špekulácie by však mohli podľa neho mať veľkú rolu pri rozhodovaní voličov len v prípade, keby to bolo potvrdené odborníkmi, alebo by to bolo na danom človeku vidieť. Dodal, že kandidovať na vysoký post by mal človek, ktorý nemá vážnejšie zdravotné problémy. To je podľa neho základný princíp, ktorý platí vo všetkých demokraciách.
„Tých, ktorí nie sú rozhodnutí, môže to skôr odradiť od volebnej účasti a podpory tohto kandidáta. Nemyslím si, že kvôli tomu by išli voliť nejakého iného kandidáta,“ povedal Horváth o možných dopadoch špekulácií na Gašparovičove šance uspieť. Analytik Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied si myslí, že za dohadmi o údajných problémoch Gašparoviča môže stáť snaha oslabiť jeho pozície. „Zrejme je to to niekto, kto si neželá, aby vyhral,“ poznamenal.