Za ich volant si však často sadajú ľudia, ktorí ich nezvládajú. Keď potom nastane kolízia, následky sú katastrofálne. Podľa odborníkov by však prijatie obmedzení pre tieto vozidlá nemalo zmysel. Treba sa skôr zamerať na lepšiu prípravu vodičov.
Koľko nehôd zapríčinili šoféri terénnych áut či takzvaných SUV (športovo-úžitkových vozidiel), polícia nesleduje. Podľa dopravných analytikov ich síce nie je veľa, ale vo viacerých prípadoch sa končia tragicky. Tak ako utorková havária na maďarskej diaľnici, kde 35-ročná dcéra nebohého privatizéra Alexandra Rezeša v luxusnom BMW X5 „prevalcovala“ Fiat Punto. Kým jej sa ani v prevrátenom aute nič vážne nestalo, traja Maďari z fiatu zhoreli a ďalší sa ťažko zranil.
„Je to podobné ako zrážka s kamiónom. Jednoducho platia zákonitosti fyziky – čím väčšie auto, tým horšie následky. Vodiči v terénnych autách sú dobre chránení, kým menšie vozidlá poskytujú oveľa menšiu ochranu. Čo s tým však urobíte? Kvôli tomu predsa terénne autá nemožno zakázať,“ hovorí riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák. Podľa neho aj tak záleží na šoférovi, lebo blázon môže zabiť človeka hocijakým autom, aj na obyčajnej fabii. Pripúšťa však, že u nás si terénne autá často kupujú pochybní ľudia, ktorí sa chcú predvádzať a ukázať, že na to majú. Alebo na nich jazdia neskúsené mladé vodičky.
Podľa Palčáka by sa však tento problém dal len ťažko riešiť legislatívnou cestou. Skôr prevenciou, lepšou dopravnou výchovou a prácou polície. „Ľudia, ktorí dostávajú vodičské preukazy, by mali mať potrebné znalosti. Toto tu viazne,“ hodnotí Palčák s tým, že aj polícia by mala nebezpečnú jazdu viac postihovať.
Opatrenia proti terénnym autám alebo ich majiteľom si nevie predstaviť ani Gustáv Kasanický, šéf Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Podľa neho totiž platí, že čím väčšie a ťažšie auto, tým bezpečnejšie. „A čo teraz? Posadíme ľudí do menej bezpečných áut?“ pýta sa. Nevylučuje pritom, že keby počet nehôd spôsobených terénnymi vozidlami dramaticky narástol, môže sa začať diskusia, ako problém riešiť. Zatiaľ však na to u nás ani v cudzine nie je dôvod. Aj Kasanický zastáva názor, že bezpečnosť na cestách treba riešiť komplexne. Napríklad výchovou od základnej školy až po autoškolu.
Prečítajte si aj glosu Auto ako zbraň…
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Výrobcovia automobilov sa podľa expertov následky prípadných havárií snažia zmierniť zlepšovaním bezpečnostných prvkov. Veľké autá napríklad konštruujú tak, aby boli voči menším autám „friendly“ (priateľskejšie). Napríklad tým, že budú mať väčšie deformačné zóny. Do najnovších terénnych vozidiel sa už montujú i zariadenia ako adaptívny tempomat či asistent jazdných pruhov.
„Pri adaptívnom tempomate si nastavíte rýchlosť a vzdialenosť od vozidla pred vami. Keby sa priblížilo, systém automaticky zníži rýchlosť, aby auto udržal v bezpečnom odstupe. Asistent jazdných pruhov zase reaguje na to, keď auto prejde do iného pruhu bez toho, aby vodič použil smerovku. Funguje to ako autopilot. U nás tieto systémy ešte nie sú bežné, ale od roku 2014 má byť asistent jazdných pruhov v povinnej výbave každého terénneho auta,“ vysvetľuje dopravný analytik Jozef Drahovský. Preto je podľa neho lepšie problémy riešiť technickými úpravami ako nejakými obmedzeniami zo zákona.
Situáciu na Slovensku sťažuje fakt, že na rozdiel od Západu máme na cestách stále vysoký počet starých vozidiel. „Jazdia tu aj 20– či 30-ročné autá, ktoré nemajú také bezpečnostné prvky ako tie moderné,“ upozorňuje Palčák.
V porovnaní s vyspelou Európou je rozdiel i v tom, že v metropolách ako Berlín či Paríž terénne autá príliš nevidno. Solventnejší vodiči tam dávajú prednosť limuzínam, najmä pre praktické dôvody – nižšiu spotrebu a lepšiu manévrovateľnosť. SUV využívajú skôr na ich pôvodný účel. Naopak, v Kyjeve alebo v Moskve je terénnych vozidiel veľa, podobne ako u nás. Slúžia ako prejav bohatstva a spoločenského postavenia. Podľa psychológov dávajú majiteľom pocit sebavedomia.
„Vodiči takých áut často rýchlosť ani nevnímajú. Cítia sa neohrozene,“ tvrdí Kasanický. Terénne vozidlá sa však v mnohých situáciách správajú úplne inak ako tie, na ktorých sa jazdí v autoškole. Majú napríklad iné ťažisko alebo zrýchlenie. Na ich ovládanie by mal mať šofér patričné zručnosti. „Neskúseným vodičom chýbajú potrebné návyky, preto by som odporúčal niekoľko doškoľovacích jázd,“ radí súdny znalec na cestnú dopravu Patrik Vlček.