Mier a prosperita v Európe bude závisieť od toho, ako Európa dovolí Moskve presadiť sa ako veľká mocnosť. Absolútnou prioritou je, aby podpísané prímerie bolo priamočiaro uplatňované. Je totiž jednoznačné, že pokiaľ to nemôžu urobiť Spojené štáty, Európska únia si mier silou nevynúti. Je však potrebné prinútiť bývalého právnika, ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva a bývalého špióna, ruského premiéra Vladimira Putina, aby pochopili, že je v ich vlastnom záujme, aby prestali vyzerať ako agresori.
Rusko svoje vojnové ciele dosiahlo. Posilnilo si kontrolu nad Južným Osetskom a ďalšou separatistickou oblasťou – Abcházskom. Gruzínsku, ktorého prezident Michail Saakašvili vyšiel z konfliktu trvalo oslabený, uštedrilo ostrú lekciu. Demonštrácia ruskej sily v kontraste so strnulosťou Západu je varovaním pre všetky bývalé sovietske štáty. Odklonené cesty pre ropu a plyn z Kaspického mora a centrálnej Ázie sú odteraz v dosahu kalašnikova. Ruská armáda ukázala, že môže viesť operáciu veľkého rozsahu, píše tlač.
Rusku zostáva preukázať, že vie, kedy už zachádza príliš ďaleko. Samo to ale nedokáže. Pre Západ nastal teda čas zachovať sa voči Moskve tvrdo. Gruzínska svojbytnosť nesmie byť spochybnená. Bude nutné zaplatiť diplomatickú cenu za to, aby záležitosť bola prerokovaná na pôde BR OSN a aby boli schválené mierové sily pre oblasť. Môže totiž hroziť ruské veto s ohľadom na kosovský precedens.
Ako poukazuje francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, musí sa zistiť, či súčasná kríza je ojedinelá, alebo pritvrdením ruského postoja voči susedným krajinám a celému medzinárodnému spoločenstvu.
EÚ nemá k dispozícii armádu, ktorá by usmernila Rusko, ktoré opäť objavilo svoju silu. Musí teda spevniť svoje rady, uistiť Poľsko a pobaltské krajiny o európskej podpore, hovoriť jednotný hlasom a vysvetliť Rusku, že ozajstná moc nezávisí na ponižovaní svojich susedov, domnieva sa Le Figaro.
