Podľa denníka Le Figaro sa ruský premiér Vladimir Putin pri návrate z osláv začiatku olympijských hier v Pekingu zastavil na Kaukaze nielen, aby povzbudil ruských vojakov, ale taktiež aby ukázal americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi a Európanom, akú váhu prikladá Moskva tomu, čo sa aktuálne v Gruzínsku deje. Ruské bombardovanie gruzínskych cieľov ďaleko od bojových polí, námorná blokáda a posily vyslané do ďalšieho separatistického regiónu Abcházska ukazujú, že Kremeľ nedovolí, aby boli jeho záujmy na Kaukaze spochybnené.
Riešenie konfliktu podľa denníka nevedie cez hľadanie vinníka, ktorý eskaláciu konfliktu zapríčinil – teda či gruzínsky prezident Michail Saakašvili vyslaním vojakov do separatistickej provincie Južného Osetska, či Moskva rozšírením operácií na celé Gruzínsko. Vedie cez upokojenie vášní a výzvou Rusku bez jeho ponižovania, aby nepovzbudzovalo separatistov a nesmerovalo k faktickej anexii Južného Osetska a Abcházska.
Západ s ohromením sleduje vojenskú a politickú lekciu, ktorú Rusko udeľuje Gruzínsku. Spôsob, akým si Moskva vybavuje účty, pripomína obrazy známe z minulosti. Čo je však nové, je ironický spôsob, akým Západu svoje počínanie vysvetľuje. V Gruzínsku operujú „mierové sily“ po vzore scenára použitého NATO v roku 1999 pri obsadzovaní Kosova, ktorého sa Srbsko dodnes nechce vzdať, aby zabránili “etnickým čistkám".
Podľa Le Figaro stojí Západ pred strašnou voľbou
„Gruzínsko so Západom vytvorili v Južnom Osetsku situáciu genocídy, na ktorú Rusko zareaguje primeraným spôsobom,“ pripomenul Le Figaro piatkové výroky ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
Svojim naznačovaním bývalým satelitom a ich západným zástancom, že bude rokovať celkom podľa svojej slobodnej vôle, ich Moskva stavia pred strašnú voľbu: Buď odpovedať tvrdo s rizikom, že vypukne nová studená vojna 19 rokov po páde berlínskeho múru, alebo príjme mocenskú vôľu Ruska bez akýchkoľvek mantinelov, tvrdí denník.
Expert Rady pre zahraničné vzťahy v New Yorku James Goldgeier denníku pripomenul, že Západ nemá voči Moskve v podstate žiadne významné prostriedky, ako ju prinútiť k ústupu. Podľa neho cesta vedie cez medzinárodné vyjednávania, pokiaľ ich Rusko príjme. Rusi údajne vedia, že USA sú v tomto konflikte v pozícii slabšieho a využívajú to na predvedenie svojej moci. Západ do Gruzínska svoje jednotky nepošle a NATO neurobí kroky k urýchleniu vstupu tejto bývalej sovietskej republiky do aliancie, pokiaľ si nevyrieši konflikty so svojimi separatistickými regiónmi.
Západ taktiež netají obavy o osud ropovodov pretínajúcich gruzínske územie, ktoré patria z energetického hľadiska k strategickým regiónom. Experti síce netaja údiv z nepretržitého prepadu cien ropy na svetových trhoch v uplynulom týždni, gruzínsky konflikt ale môže s nimi opäť zamávať.
Libération: Rusko predviedlo brutálnu silu
Podľa denníka Libération predviedlo Rusko, ktoré vidí na svojich hraniciach iba vazalské štáty alebo nepriateľov, svoju brutálnu silu. Je možné kritizovať Gruzínsko a jeho prezidenta, že sa hrali s ohňom a precenili reakciu svojich západných priateľov. Ukazuje sa ale, že Putin v snahe obnoviť ruskú moc naviazal na praktiky bývalého Sovietskeho zväzu, pričom “chudák“ ruský prezident Dmitrij Medvedev je jednou z vedľajších obetí tejto vojny.
„Samozrejme je to nerovná vojna. Urobili sme veľké bláznovstvo, že sme začali a Rusko je ešte šialenejšie ako my. Musíme si ale priznať, že nemáme iné riešenie,“ citoval denník gruzínskeho študenta, ktorý sa po boku tisícok ďalších prihlásil dobrovoľne do armády. „Nikdy nemôžeme vyhrať, aj keď budeme bojovať za spravodlivosť a pravdu. Nikdy nebudeme mať pravdu voči Rusku, pretože sme moc malí,“ dopĺňa ho žena, ktorá utiekla z Južného Osetska.
