Vláda výšku odmien tají, no nemala by
Minulý týždeň vláda schválila odmeny trinástim takýmto funkcionárom, ďalších ešte len odmení. Odmenu už určila aj predsedovi Úradu na ochranu osobných údajov Gyulovi Veszeleimu. Ten tvrdí, že príslušný zákon mu ako štátnemu zamestnancovi znemožňuje zverejniť jej výšku. „Žiaden zákon mu to nezakazuje, ak sa tak sám rozhodne,“ namieta právnik Peter Wilfling zo združenia Občan a demokracia.
Veszelei však pripúšťa aj ďalší dôvod svojho záporného postoja k odtajneniu: „Hneď by to vyvolalo závisť v okolí, hoci v skutočnosti nie je čo závidieť, lebo môj príjem nedosahuje ani štvrtinu toho, čo zarába kolega na čele podobného úradu v Maďarsku.“
Ešte vlani v rovnakom čase vláda zverejnila aspoň celkovú sumu udelených odmien vysokým štátnym úradníkom, tentoraz o nej pomlčala. Hovorca premiéra Martin Maruška uviedol iba toľko, že vyčlenené finančné prostriedky nejdú nad rámec štátneho rozpočtu. Podľa Veszeleiho celková suma nie je osobným údajom, a preto nie je dôvod ju zatajovať.
„Možno ju nezverejnili preto, lebo sa obávali pokusov vypočítať na jej základe odmeny jednotlivých funkcionárov delením celkovej sumy počtom odmenených, čo by nebolo presné,“ predpokladá šéf úradu na ochranu údajov.
Pred rokom vláda informovala o spôsobe určenia odmien. Tvorili 30 až 50 percent zo šesťnásobku funkčného platu odmeneného funkcionára. Súčasťou verejne prístupnej informácie bol aj údaj o odmene podpredsedovi jedného úradu, ktorý dostal menej, lebo zastával svoju funkciu len štyri mesiace. V správe na internetovej stránke vlády tentoraz údaje tohto druhu chýbali.
Podľa Veszeleiho si vedenie ich úradu navrhuje odmeny samo. Predseda podpredsedovi a vrchnému inšpektorovi, oni zase jemu. Podobná prax je podľa zistení Pravdy aj v iných inštitúciách ústrednej štátnej správy. Tam, kde predseda nevychádza s podpredsedom, môže mu navrhnúť odmenu aj vedúci služobného úradu. Trom vládnym splnomocnencom, organizačne začleneným do Úradu vlády, navrhol odmeny jeho vedúci.
Utajovanie sa prehlbuje, Wilfling však upozorňuje, že ochrana súkromia funkcionárov ústredných štátnych orgánov by mala byť v porovnaní s inými osobami zúžená. Vyplýva to zo slovenskej ústavy a z rozhodnutí Európskeho súdu v Štrasburgu. Túto skutočnosť berie do úvahy už napríklad český zákon o ochrane údajov. Podľa neho je možné zverejniť tie osobné údaje o verejne činnej osobe alebo funkcionárovi, ktoré hovoria o jeho verejnej alebo úradnej činnosti.
„Na Slovensku vyslovene takéto ustanovenie nie je, ale napriek tomu v zmysle ústavy by vláda mohla spomínané údaje zverejniť,“ uzatvára právny expert.