Najväčším nepriateľom slovenskej vedy sú slovenskí vedci

Vladimír Jancura, Pravda | 26.07.2009 15:31
Vladimír Bužek Foto:
Slovenskí vedci podľa Vladimíra Bužeka ani dvadsať rokov po zmene režimu nedokážu reflektovať novú situáciu a nevedia sa realisticky porovnávať so svetom.
Dovolenkovú náladu v Slovenskej akademickej spoločnosti narušila prednáška profesora Vladimíra Bužeka z Fyzikálneho ústavu SAV. Provokoval už jej názov – Veda v bezvedomí. Nečudo, že nasledovala búrlivá diskusia.

Obvinili ste slovenskú vedu zo servilnosti pred politickou mocou, z hry na demokraciu, z nízkej kvality výsledkov.
Ani som ju tak neobvinil, ako skôr vyslovil svoj názor.

Aké máte ohlasy?
Prevažne kladné, negatívne ma dostihnú neskôr.

S kritikou do vlastných radov ste vystúpili krátko po výmene stráží v Slovenskej akadémii vied. Obmenila sa väčšina jej predsedníctva, nastúpil nový predseda. Vari nie ste spokojný, že sa to nakoniec stalo?
Moja prednáška bola venovaná predovšetkým hľadaniu identity Učenej spoločnosti SAV. Nevyjadroval som sa k práci predsedníctva, starého či nového. Fakt však je, že predchádzajúce vedenie akadémie tu bolo dlho a hádam by ani nenamietalo, ak by zostalo vo funkcii ešte dlhšie. Som rád, že nastala zmena – či k lepšiemu, ukáže čas.

Dozrel čas aj na ďalšie zmeny, nielen personálne výmeny vo vedení?
Ten čas tu dozrel pred dvadsiatimi rokmi. Možno trocha nadsadzujem. Samozrejme, udialo sa veľa pozitívneho, podľa mňa však bolo treba meniť výraznejšie. Chápem, že ťažko robiť radikálne zmeny, ktoré by uspokojili všetkých.

Je to vôbec možné?
Kto chce takéto zmeny robiť, mal by mať jasno v prioritách a nemal by sa báť nepopulárnych rozhodnutí.

Raz ste sa boli vyjadrili, že priority vo vede by sa mali odvodzovať od osobnosti.
Odborné priority nepochybne. Lebo treba vychádzať z toho, akých ľudí máte k dispozícii. A na kom založíte svoju stratégiu: či na sivom priemere, alebo na špičkových vedcoch. Teraz mám však na mysli priority v riadení.

Tam vari nejde o ľudí?
Už dávnejšie som s istým nadsadením konštatoval, že najväčším nepriateľom vedy na Slovensku sú slovenskí vedci. Žiaľ, stále ešte neodkážu reflektovať novú situáciu a nevedia sa realisticky konfrontovať so svetom. To však je veľký problém nielen SAV. Na univerzitách a celkovo v akademickom prostredí vládne akási zvláštna demokracia. Sivý priemer zakaždým prehlasuje pokusy o reformy a presadí to, čo mu vyhovuje.

Ako tento trend zlomiť?
Niekto musí urobiť zásadné, hoci nepopulárne opatrenia. Zodpovednosť vedenia univerzít či akadémie je tu nezastupiteľná.

Dokáže to nové vedenie SAV na čele s profesorom Jaromírom Pastorekom?
Uvidíme. Profesor Pastorek má za sebou vynikajúce vedecké výsledky. Bol riaditeľom Virologického ústavu, vie dobre, čo je to riadiť veľké vedecké projekty – nielen domáce, ale aj zahraničné. Predpokladám, že má potrebný rozhľad i nadhľad, aby mohol kvalifikovane riadiť celú akadémiu.

Tvrdíte, že malé otvorené výskumné tímy by mali predstavovať budúcnosť akadémie. Ide vývoj týmto smerom?
Myslím si, že nie. V súčasnosti na Slovensku vznikajú centrá excelentnosti ako huby po daždi. V podstate už akékoľvek pracovisko je excelentné, ktorákoľvek fakulta či projekt, a stráca sa pôvodný zmysel tohto pojmu. Malé otvorené skupiny by mali vznikať okolo vynikajúcich vedcov.

To však predpokladá rozbiť zastarané štruktúry.
Stále si myslím, že keby sa akadémia zredukovala na polovicu súčasného počtu pracovníkov, tak pri zachovaní terajšej úrovne financovania by sa jej výkon zvýšil. Samozrejme, takýto krok sa nedá spraviť zo dňa na deň. Neboli by sme však prví, kto takto reštrukturalizuje akademické inštitúcie. A určite to potrebujeme. Som úprimne presvedčený, že robiť vedu je privilégium. Niekto vás platí za to, aby ste získavali nové poznatky a vy ich získavať musíte.

Možno však už objektívne zhodnotiť kvalitu duševnej práce?
Spoľahlivé meradlá výkonnosti vedcov už existujú. A keď niekto ani po dvadsiatich rokoch práce vo výskume nič poriadne nedosiahol, tak do vedy zrejme nepatrí.

Každý druhý tam nepatrí?
Presnejší obraz poskytol audit, ktorý sa uskutočnil v akadémii asi pred rokom a pol. Analýzu stavu kvality vedeckého výskumu a identifikáciu vedeckých špičiek na Slovensku robila agentúra ARRA. Na výsledky týchto prieskumov sa dá pozerať z rôznych strán. Pozitívny náhľad na vec by nám umožnil konštatovať, ako veľa sa v našej krajine, ktorá nemá dlhú vedeckú tradíciu, spravilo. Pohľad kritickejší by bol o tom, ako sme stále ďaleko od štandardného stavu vecí.

Netreba zmeniť zákon o akadémii, ktorý umožňuje ďalej pracovať ľuďom v dôchodkovom veku?
Problém nie je vo veku, ale vo výkonnosti.

V prednáške ste reagovali na niektoré bonmoty vášho kolegu – fyzika a už bývalého dlhoročného predsedu akadémie Štefana Lubyho, ktoré povedal v rozhovore pre Pravdu v súvislosti s odchodom z funkcie.
Profesor Luby je majster bonmotov, ale jeho videnie sveta je, skrátka, iné. Je to zrejme dané aj tým, že on niesol zodpovednosť za chod akadémie a ja som sa venoval výskumu.

V tom rozhovore povedal, že ku generačnej výmene prichádza vtedy, keď mladí začínajú snívať o veciach, ktoré sa nikdy nestanú a starší spomínajú na veci, ktoré sa nikdy nestali. Čo vám prekáža na tomto paradoxe?
Podľa mňa ku generačnej výmene prichádza vtedy, keď mladí začínajú snívať o veciach, ktoré sa mali stať už dávno a starí si to nikdy ani len neuvedomili. Myslím si, že by sme mali byť otvorenejší, keď hovoríme o týchto problémoch.

To znamená…
…povedať si na rovinu: áno chceme robiť kvalitnú vedu na svetovej úrovni a budeme ju robiť iba s tými, ktorí dokážu takúto vedu robiť. Bodka.

Existujú vôbec nástroje na takéto riešenie?
Podľa mňa vždy boli, otázkou je len to, či sa niekto odváži ich dôsledne aplikovať. Falošná kolegialita, existenčná obava priemeru – to sú dosť veľké prekážky.

Ak sa toľkí ľudia vo vede len vezú, tak jej nepomôže ani lepšie financovanie?
Lepšie financovanie istotne pomôže. Treba však mať na pamäti, že financovať treba čo najefektívnejšie. Podľa Lisabonskej stratégie by každá z krajín EÚ mala do vedy investovať tri percentá HDP ročne. Keď sa o tejto stratégii začalo pred piatimi rokmi na Slovensku hovoriť, konštatoval som, že minister financií by sa musel zblázniť, ak by s niečím takýmto súhlasil bez toho, aby si dal zistiť skutkový stav vecí – čo vlastne tá veda produkuje, kto to produkuje, akú to má kvalitu. Až na základe výsledkov takéhoto auditu by sa mali nastaviť mechanizmy financovania tak, aby vznikol stabilný systém podporujúci kvalitnú vedu. V opačnom prípade by to boli vyhodené peniaze.

Tvrdíte, že reči o vedomostnej spoločnosti sú len prázdnym heslom. Prečo?
Stačí sa obzrieť okolo seba. Žijeme skôr v spoločnosti zábavy a konzumu než vo vedomostnej spoločnosti. Nadobúdanie vedomostí vyžaduje úsilie, sústredenie sa na prácu. To sú dosť nepopulárne aktivity. Ľahko sa povie, že ideme investovať do vzdelania a vedy. Je to však beh na dlhé trate. Problém sa nevyrieši za jedno volebné obdobie. Na jeho riešenie treba vizionára, ktorý ma odvahu a schopnosť myslieť v horizonte desaťročí.

Ste za to, aby Slovensko nakúpilo v zahraničí špičkových vedcov tak, ako už kupuje futbalistov?
Viem si to predstaviť. Či by prišli – to je už otázka ponuky.

Nedokázali by sme ich zaplatiť?
Nejde len o peniaze. Možno investovať milióny eur do nákupu špičkového vedca, ale čo ďalej? Predstavte si, že ho posadíme na niektorú našu fakultu alebo do výskumného ústavu. Je možné, že by tam dlho nevydržal. Muselo by sa mu prispôsobiť okolie. Dokázalo by to?

Čo teda robiť?
Vyhľadávať domáce talenty, vytvárať im podmienky na to, aby mohli rásť. Aktívne vyhľadávať mladých vedcov, ktorí sa už presadili v zahraničí. Poskytovať im príležitosti. Vytvárať pre nich ostrovy pozitívnej deviácie. Z vlastnej skúsenosti viem, že je to možné. Jednou z najdôležitejších podmienok pri takejto stratégii je zabezpečenie stability financovania kvalitného výskumu. To vyžaduje korektné profesionálne fungujúce grantové agentúry, ktorých hlavnou misiou je podpora vedy.

Sú na Slovensku také agentúry?
Na Slovensku je niekoľko grantových agentúr podporujúcich vedu a výskum. V súčasnosti najväčšími finančnými prostriedkami disponuje agentúra pre implementáciu štrukturálnych fondov ASFEU. Vedci s veľkými nádejami čakali na prvé výzvy tejto agentúry. Predpokladal som, že hlavnou misiou ASFEU bude zlepšenie kvality vedeckého výskumu. Zdá sa, že tak ako mnohokrát v minulosti boli moje očakávania naivné.

Prečo?
Agentúra si žije svojím životom. Problém je v spôsobe jej direktívneho riadenia a jednosmernej forme komunikácie. Máte pocit, že sa pohybujete na nepriateľskom území. Je to vážny problém, ktorý by si zaslúžil pozornosť na najvyšších miestach. Neprimerané a nezmyselné administratívne zaťaženie paralyzuje kvalitné vedecké pracoviská.

Zastihli sme vás na dovolenke na Záhorí. Ako oddychuje teoretický fyzik?
Dokončujem to, čo som nestihol v práci – väčšinou články pre vedecké časopisy. A čítam – s nadšením a radosťou. Keby som mohol, nerobím nič iné.

Vladimír Bužek
Vladimír Bužek Vladimír Bužek