Vláda urobila z komára somára

Lukáš Milan, Pravda | 23.08.2009 08:45
Európa si bude ťukať na čelo, čo to robíte, tvrdí český politológ Jiří Pehe o diplomatickej vojne, ktorú rozbehlo Slovensko pre súkromnú návštevu maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v Komárne.

Je to normálne, že v 21. storočí, v čase EÚ, Schengenu, vláda diplomaticky zakáže vstup na svoje územie prezidentovi susednej krajiny, hoci na súkromnej návšteve?
Normálne to rozhodne nie je. Iba to zvyšuje napätie a eskaluje to animozity medzi Slovenskom a Maďarskom. Je to iba dôkaz pre zvyšok Európy, že stredná a východná časť únie nie je politicky ž taká vyspelá, ako si mysleli a má sa ešte veľa čo učiť. V každom prípade sa na tento prípad budú pozerať s údivom. Určite to v únii zanechá stopy.

Predsa len, nie je to len provokácia, keď príde na návštevu prezident a nestretne sa so svojím náprotivkom?
Minimálne slušné by bolo dať slovenskému prezidentovi šancu prísť a stretnúť sa. No na druhej strane štátnici ako súkromné osoby chodia na dovolenky a nie vždy sa stretávajú so svojimi náprotivkami. Mohlo sa to skončiť ako malá neslušnosť maďarského prezidenta, ktorú by si nikto nevšimol. To by však slovenskí politici museli jeho návštevu zobrať ako fakt a s nadhľadom. Podobné roztržky iba ukazujú na nízke sebavedomie slovenskej politickej reprezentácie.

Takže akoby povedal Shakespeare: Mnoho kriku pre nič?
Jednoznačne. Problém je však v tom, že samotný krik okolo urobí viac nielen politickej škody, ako samotná návšteva maďarského prezidenta a odhalenie sochy.

Čo tým myslíte?
Najprv, samozrejme, diplomatické kroky. Aj keď sú otvorené schengenské hranice, tak Slovensko ich vlastne znovu zavrelo a zrejme bude maďarská strana kroky opätovať. To nebude príjemné. Hra na nacionalistickú strunu sa však môže veľmi ľahko vymknúť z rúk a nabudúce sa objavia násilnosti a čo potom? Nakoniec diplomatická vojna takýchto rozmerov môže mať aj ekonomické dôsledky.

Hry politikov môžu mať až ekonomické dosahy?
Veľké ratingové agentúry si dávajú robiť aj analýzu politických rizík a potom veľkým spoločnostiam referujú, nakoľko je daná krajina bezpečná z hľadiska veľkých investícií. Podobné diplomatické vojny so susedom hodnoteniu politickej stability rozhodne neprospejú. Môže sa tak stať, že potenciálny investor sa rozhodne umiestniť svoj financie do inej krajiny. Nie je to až taký nereálny scenár, ako sa zdá.

Čo možno hľadať za takou ostrou reakciou slovenskej vlády na návštevy maďarského prezidenta?
Treba sa pozrieť, či za tým nie je odvádzanie pozornosti od domácich problémov. Je to pomerne veľmi úspešná taktika. Keď mám starosti doma, tak si nájdem zahraničného nepriateľa a vinníka všetkého zlého. Nakoniec aj blížiace sa voľby môžu hrať určitú úlohu, ale domnievam sa, že také tvrdé nacionalistické témy pomôžu skôr SNS a HZDS. Je to risk pre Roberta Fica.

Ako sa na slovensko-maďarské roztržky pozerajú ľudia spoza Moravy?
V minulosti sme k Slovensku mali veľký rešpekt pre vaše vzťahy s Maďarskom a maďarskou menšinou.

Pardon… rešpekt?
Áno. V Čechách sa vždy pred voľbami objavila silno nacionalistická otázka sudetských Nemcov, čo bola veľmi populistická téma. Sudetských Nemcov sme tu vlastne nemali, lebo sme ich vysídlili. Vy ste si vedeli vzťahy s maďarskou menšinou usporiadať a vychádzať s ňou pomerne veľmi úspešne. Teraz sme v Čechách veľmi prekvapení, lebo sa nám zdá, že sa otvoril problém, ktorý ste mali zdanlivo vyriešený.

Čo by pomohlo v regióne, aby sa podobné problémy neobjavovali?
V prvom rade asi čas. Je to otázka generačnej výmeny politikov. Stredná a východná Európa je oblasť demokratických krajín bez demokratov. Demokratické inštitúty síce majú, aj ich prijali do EÚ, ale nevyvinula sa občianska demokracia a stav mysle. Takéto prípady to dokresľujú, keď sa krajiny k tomu nevedia postaviť otvorene a tolerantne.