Ľudia prídu balíčkom o viac, ako tvrdí vláda

Soňa Pacherová | 18.10.2010 06:01
jablká, jablko, ovocie, supermarket, obchod, nákup Foto:
Na 20 percent stúpne aj DPH najbežnejších potravín.
Občania si budú musieť od januára utiahnuť opasok o viac dierok, ako tvrdí vláda. Kým podľa ministerstva financií výdavky priemernej domácnosti stúpnu po zavedení úsporného balíčka len asi o deväť eur, sociológovia aj ekonómovia predpokladajú ťažší dosah.

Hlbšie do peňaženky budú musieť načrieť všetci. Najhoršie však na tom budú skupiny s nízkymi príjmami a populácia žijúca v zaostalých regiónoch krajiny.

Vláda vyčíslila, že spotrebiteľské ceny v priemernom koši sa jej úspornými opatreniami nezvýšia viac ako o percento. Aj minister financií Ivan Mikloš však pripúšťa, že v skutočnosti budú vyššie, keďže na ne budú vplývať aj iné faktory. Napríklad tohtoročná neúroda či svetové ceny energií.

„Šetriace opatrenia vlády sa najviac dotknú nízkopríjmových domácností, ktoré majú najväčší podiel výdavkov na základné životné potreby,“ mieni sociologička SAV Monika Čambáliková. Najťažšie to podľa nej budú mať osamelí rodičia s deťmi, viacdetné rodiny či domácnosti dôchodcov. Ako pripomína, zvýšenie DPH sa dotkne všetkých potravín bez výnimky. Na 20 percent stúpne aj DPH najbežnejších potravín, doteraz zdaňovaných šesťpercentnou sadzbou.

Návrhy odborárskych predstaviteľov, aby sa nižšia DPH zachovala, ba rozšírila aj na detské ošatenie, lieky a ďalšie tovary nevyhnutné pre život, a, naopak, na luxusný tovar uvalila DPH oveľa vyššia, Radičovej kabinet neakceptoval.

Ak ministerstvo financií vypočítalo, že domácnosti minú po zavedení balíčka navyše len asi desať eur mesačne, ide podľa Čambálikovej o značne „redukovanú sumu“, ktorá sa môže súčinnosťou rôznych prepojených efektov znásobiť. Okrem DPH bude napríklad na rast cien potravín pôsobiť aj zdraženie diaľničnej známky, zrušenie daňových výhod pre poľnohospodárov, zvyšovanie cien elektriny či benzínu atď.

„Za reálnejší považujem odhad odborárov, ktorí sa obávajú, že ľudia zaplatia mesačne až o desiatky eur viac,“ tvrdí sociologička. Hoci vláda priznáva, že ďalšie zvyšovanie nákladov domácností spôsobia iné okolnosti, na ktoré nemá dosah, podľa Čambálikovej nemá takéto „delenie príčin“ pre občana nijaký význam. „Ľudia nevnímajú, o koľko viac budú musieť platiť pre úsporný balíček a koľko z ostatných dôvodov. Zdražovanie na nich ťaživo dopadne ako celok,“ zdôrazňuje.

„Problém je, že popri vládnom balíčku sa v rovnakom čase a priestore nakopilo niekoľko ďalších aspektov, ktoré situáciu občana ešte viac zhoršujú,“ varuje aj sociológ Ľubomír Falťan.

Radí k nim nepriaznivé počasie, keď letné povodne spôsobili tisícom ľudí značné materiálne škody, zničili všetko, čo si sami mohli dopestovať v záhradkách a v neposlednom rade sa podpísali pod ich zlý psychický stav. Ale takisto veľkú zadlženosť Slovenska, ktorá štát núti brať si nové úvery. A tiež pretrvávajúcu hospodársku krízu, keď mierne oživenie zaznamenali zatiaľ iba niektoré výrobné odvetvia, najmä automobilový priemysel. Lenže také stavebníctvo, inokedy dôležitý zdroj pracovných príležitostí, naďalej stagnuje. Firmy preto stále nevytvárajú nové pracovné miesta či nezvyšujú mzdy, aj rast dôchodkov sa po zmenách valorizačného systému očakáva len minimálny. „Všetky tieto faktory naznačujú, že najviac sa pohorší sociálnym skupinám s najnižšími príjmami a tým, ktorí žijú v najproblémo­vejších regiónoch Slovenska,“ hodnotí Falťan.

Príjmy občanov sa navyše vláda chystá zaťažiť vyššími daňami a odvodmi. Dokonca aj úsporným opatreniam naklonení ekonomickí analytici sa preto domnievajú, že záťaž, akú vláda v budúcom roku prenesie na obyvateľstvo, je priveľká. „Zvyšovanie daní a odvodov v navrhnutom rozsahu je príliš vysoké. Vyššia váha mala byť na úsporách vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu,“ myslí si Radovan Ďurana z INESS.

Politológ Michal Horský síce pripúšťa, že proces prijímania balíčka je zatiaľ rozkolísaný, protirečivý, vyvoláva protesty verejnosti a niektoré navrhované systémové šetriace kroky treba ešte dôkladne zvážiť. „Oceňujem však, že táto vláda sa konečne odhodlala k reštriktívnej politike. Jej predchodkyňa občanom len márne nahovárala, že svetová hospodárska kríza sa ich nijako nedotkne,“ uzatvára Horský.

Dosah úsporných opatrení na rôzne typy domácností (v eurách mesačne)

  • priemerná domácnosť (priemer všetkých domácností) – 9,3
  • štvorčlenná rodina – dvaja pracujúci rodičia, dve deti (4,8 % zo všetkých domácností) – 12,2
  • samostatne žijúci dôchodca (13,8 % zo všetkých domácností) – 4,3
  • dvaja dôchodcovia v domácnosti (8,9 % zo všetkých domácností) – 7,4
  • domácnosť s príjmom pod dvojnásobok minimálnej mzdy – bez dôchodcov (6,2 % zo všetkých domácností) – 5,1
  • domácnosť s nadpriemerným príjmom (4,4 % zo všetkých domácností) – 17,5

Čo ovplyvní zvýšenie cien tovarov

***** spotrebná daň – zvýšenie sadzby na pivo a tabak, zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá a zmesi s fosílnym palivom, zrušenia daňového oslobodenia pri energetických daniach

  • daň z pridanej hodnoty – dočasné zvýšenie sadzby zo súčasných 19 na 20 % a pri vybraných tovaroch zo 6 na 20 %
  • poplatok pre štátne hmotné rezervy (nafta a benzín)
  • poplatok za likvidáciu jadrových zariadení (elektrina)
  • zvýšenie cien diaľničných známok

Zdroj: Inštitút finančnej politiky MF SR