Obce môžu prísť o peniaze za odpad

Radovan Krčmárik | 01.03.2011 08:24
odpad, kontajnér, odpadky, zber Foto:
Vyhláška ministerstva životného prostredia k zákonu o obaloch vzbudzuje obavy, že obce oberie o peniaze zo separovaného zberu.
Prídu obce o peniaze na separovaný zber, alebo ide len o nedorozumenie? Občianske združenie CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy tvrdí, že vyhláška, ktorú pripravuje ministerstvo životného prostredia, by pre obce znamenala finančnú stratu.

Za zber použitých plastových obalov by už nedostávali peniaze, takže by ani nemali motiváciu triedený odpad zbierať. Bolo by pre nich totiž jednoduchšie vyhodiť odpad na skládku. Ministerstvo sa bráni, že obce o peniaze neprídu. Vyhláška má údajne len zjednodušiť zložitý systém.

„Podpisom návrhu tejto vyhlášky pripraví minister životného prostredia väčšinu obcí o časť príjmu za zhodnotené suroviny a znemožní tak rozvoj, respektíve udržanie separácie komunálnych odpadov v obciach,“ hovorí Miloš Veverka, podpredseda združenia CEPTA. Uznáva, že súčasný spôsob separovania a zhodnocovania odpadu nie je dobrý, ale navrhované zmeny by ho ešte zhoršili.

S tým, že je systém príliš zložitý a neprehľadný, súhlasí ministerstvo, obce aj ekológovia. Obec najprv vyzbiera separovaný odpad a odovzdá ho recyklátorovi, teda firme, ktorá ho zhodnotí. Obec za to od recyklátora dostane potvrdenie. Vďaka nemu si potom nárokuje peniaze od oprávnenej organizácie alebo Recyklačného fondu. Organizácie potvrdenia odovzdávajú ďalej výrobcom a dovozcom, ktorí podľa zákona musia splniť isté predpísané limity vo vyzbieraní odpadu.

Podľa Veverku by vyhláška systém zmenila tak, že by výrobcovia a dovozcovia potvrdenia zbierali priamo od recyklátorov a obce by zostali mimo. „Ak sa návrh schváli, obce už nebudú dostávať potvrdenia, takže nebudú môcť vydokladovať zhodnotené množstvá odpadov z obalov. Nedostanú za to ani príspevok. Nebude ich nič motivovať k separovaného zberu, keďže triedenie odpadov je 4,5-krát drahšie ako jeho uloženie na skládku,“ porovnal Veverka.

Zároveň upozornil, že výrobcovia a dovozcovia obalov budú môcť predpisy obchádzať. Podľa Európskej únie majú totiž recyklovať aspoň 40 percent plastových obalov. Normy však nestanovujú, z akých zdrojov majú odpad spracovať. Preto je pre nich výhodnejšie brať ho napríklad z obchodných reťazcov ako z komunálneho odpadu, čo je drahšie.

Ministerstvo životného prostredia tieto výhrady odmieta. „Financovanie separovaného zberu z prostriedkov Recyklačného fondu nemá nič spoločné s pripravovanou vyhláškou,“ vysvetľuje hovorkyňa rezortu Beatrice Hudáková. Zdôraznila, že systém je neprehľadný a ťažko kontrolovateľný. „Je v tom chaos. Snažíme sa do toho zaviesť poriadok,“ tvrdí Hudáková s tým, že schválenie vyhlášky sa oddialilo práve pre protichodné pripomienky, ktoré sa objavili. Šéf rezortu József Nagy chce o tom na budúci týždeň ešte rokovať.

Ako Pravda zistila, zhodný názor nemajú ani obce. Pre niektoré sú zdroje zo separovaného zberu zanedbateľné. „Triedenie nás stojí viac, ako sú príjmy z neho. Odpad triediť budeme, ale preto, lebo máme vzťah k prírode,“ povedal Stanislav Bartoš, starosta obce Široké neďaleko Prešova. Starosta Brezy Ladislav Matejčík, ktorý zároveň zodpovedá za zberný dvor 23 obcí v Združení miest a obcí Bielej Oravy, má iný názor: „Pre nás sú to veľké peniaze, veď v našich obciach žije spolu asi 50-tisíc obyvateľov. Vlani sme vyseparovali okolo 145 ton plastov. Keď za to chce brať peniaze niekto iný, tak nech ten odpad aj zbiera.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ