Mihálove reformy zvalcovala realita

No viac s cieľom šetriť v rezorte za každú cenu, ako s ochotou vnímať dosahy svojich plánov na občanov, ktorých sa majú dotýkať. Mnohé tvrdé opatrenia sa mu paradoxne nepodarilo naplniť preto, že ho zabrzdili vlastní koaliční partneri.

Najprv premiérka Iveta Radičová zastavila jeho „úvahy“ zrušiť 678 eur príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý chcel rozpustiť do zvýšeného rodičovského príspevku. Výsledok? Nielenže príplatok zostal, ale pod dohľadom premiérky sa zdvihli rodičovské aj materské dávky, predĺžila sa materská dovolenka a pribudli aj ďalšie benefity pre rodičov – čo sa dnes Mihálovi pripisuje k dobru.

Snahu usporiť na valorizácii dôchodkov zmenou „švajčiarskeho“ mechanizmu na pevný koeficient zase ministrovi pri schvaľovaní v Národnej rade prekazila väčšina koalície, s výnimkou KDH. Podľa oponentov bol spôsob valorizácie o pevnú sumu „každému rovnako“ nedomyslený a nespravodlivý, keďže úplne odstránil zásluhový princíp navyšovania penzií.

Pred niekoľkými dňami síce Mihálovi v parlamente prešiel Zákonník práce, no nezískal preň ani nadpolovičnú väčšinu poslancov. Prezident Ivan Gašparovič už avizoval, že zákon nepodpíše, a tak šéf rezortu práce musí počas prázdnin rozmýšľať, odkiaľ na jeho podporu zoženie teraz už 76 potrebných hlasov.

Za Mihálov totálny omyl však možno označiť ustanovenie Lucie Nicholsonovej do funkcie štátnej tajomníčky ministerstva. Úradníčke s maturitou z gymnázia, ktorej odborné schopnosti na začiatku nenáležite glorifikoval, prenechal celú agendu aktívnej politiky zamestnanosti aj mimoriadne zložitú rómsku problematiku, s ktorou minulé vládne garnitúry rad za radom nedokázali ani len pohnúť.

„Mihálov prvý rok vo vláde hodnotím negatívne,“ hovorí politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied. Aj keď pripúšťa, že ministrova misia sa zatiaľ zaobišla bez škandálov, aké sa pripisujú jeho predchodkyni Viere Tomanovej (Smer), prejavil podľa neho Mihál k sociálnej problematike „ultraliberálny prístup“, a najmä ním navrhnuté zmeny v druhom dôchodkovom pilieri či novele Zákonníka práce nesvedčia o tom, že by mal dostatok empatie voči ľuďom, ktorých možno chápať ako jeho „klientov“.

Pripomína tiež, že Mihál sa v očiach verejnosti zhodil viacerými kontroverznými výrokmi, keď napríklad odporúčal nezamestnaným odísť pracovať do zahraničia či priznal, že mesačne míňa minimálne šesťtisíc eur. „Kroky jeho štátnej tajomníčky v oblasti rómskej problematiky Rómom skôr uškodili, ako by im pomohli,“ dodáva politológ k Nicholsonovej zámerom zaviesť platobné E-pay karty pre neprispôsobivých či „adresnejšie a zásluhovejšie“ im prideľovať dávky v hmotnej núdzi.

Politológ Michal Horský považuje Mihála za jedného z najvyprofilo­vanejších ministrov Radičovej kabinetu. „Okrem jasnej koncepcie stredo-pravej sociálnej politiky však presadzuje aj dosť nekoncepčné rýdzo pravicové názory, napríklad čo sa týka závislosti miery zamestnanosti a Zákonníka práce,“ tvrdí. Podľa Horského sú zároveň komunikačné schopnosti Mihála aj samotného ministerstva „po roku stále mizerné a vo verejnosti nenachádzajú pochopenie“. „Aj preto sa viaceré ministrove návrhy, opatrenia či rozhodnutia môžu stať zdrojom a spúšťačom budúcich sociálnych napätí,“ varuje.

Podľa ekonóma Radovana Ďuranu z INESS bolo pôsobenie Mihála do značnej miery podmienené politickými okolnosťami. „Očakával som od neho viac snahy vniesť adresnosť do výdavkov sociálnej siete, čo sa, žiaľ, nenaplnilo. A záporne hodnotím aj súčasný postoj ministra k schválenej novele Zákonníka práce, ktorý mohol byť pružnejší.“ Naopak, Ďurana oceňuje ministrovu snahu zefektívniť hospodárenie Sociálnej poisťovne a návrhy zmien v dôchodkovom poistení.

„Neurobil zlé kroky, ale dobrých rozhodne mohol urobiť viac,“ hovorí o prvom Mihálovom roku vo vláde Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Za najpozitívnejšie opatrenie považuje umožnenie pracovať na rodičovskej dovolenke a ďalšie opatrenia na lepšie prepojenie rodinného a pracovného života. Za negatívum označuje nedostatočne razantné opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti, sťaženie či dokonca zrušenie niektorých jej dobrých nástrojov. Kritizuje napríklad zvýšenie byrokracie pri prideľovaní príspevkov na sťahovanie či dochádzanie za prácou. „Aj prepojenie trhu práce a školského systému zostáva nulové. Za to je zodpovedný minister práce aj školstva rovným dielom,“ zdôrazňuje.

Hlave sociálneho rezortu, pragmatickému matematikovi s prezývkou Tirák, sa teda nateraz nenaplnili prvotné predstavy o vytvorení „kvetinového“ ministerstva, kde sa občan v ťažkej sociálnej situácii dočká rovnako ústretového prístupu „ako v dobrej banke“.