Pokuta za pestovanie inváznych rastlín je aj 3 000 eur

Zákon z roku 2002 ukladá majiteľom povinnosť invázne rastliny zo svojho pozemku odstrániť. Nesmú sa ďalej šíriť, sadiť, predávať ani kupovať. „Za porušenie zákona hrozí pokuta do výšky 3 000 eur. Právnickým osobám dokonca do výšky 10-tisíc eur. Hoci zákon platí už deviaty rok, ľudia vôbec nevedia, že niečo porušujú,“ upozorňuje Tomáš Veselovský z Občianskeho združenia Poznaj a chráň.

Invázne rastliny sú nebezpečné najmä pre pôvodné slovenské druhy. Väčšina z nich pochádza z horských oblastí, a zatiaľ čo tam musia bojovať o prežitie, na Slovensku, kde sú výrazne miernejšie podmienky, sa im darí. Dobrým príkladom je netýkavka žliazkatá – pochádza z Himalájí. „Invázne rastliny sa nekontrolovateľne rozrástli. Nemajú tu navyše svojich prirodzených nepriateľov, ktorí by ich požierali. Nič im tu nebráni v raste,“ dodal Veselovský. Veľmi dobre sa im darí na staveniskách.

Vytláčajú pôvodné rastliny. Napríklad v okolí pohánkovca je vždy široký kruh, ktorý je takmer bez akejkoľvek inej zelene. Rovnako pekne vyzerajúca slnečnica hľuznatá, známa skôr ako topinambur, nedovolí ostatným kvetinám okolo seba rásť. Tvorí zhluky, často rastie spolu s netýkavkou pri riekach. Niektorí ju nechávajú rásť v záhradách zámerne, jej hľuzy podobné zemiakom majú liečivé účinky. „K zakázaným druhom patrí len krátko, od 15. júna,“ upozorňuje Veselovský.

Zlý vplyv majú invázne rastliny aj na poľnohospodársku pôdu. Znehodnocujú ju. „Majú plytký koreňový systém. Nespevňujú ju a vrchnú časť, kde je najviac živín, odnáša vietor alebo odplavuje voda. Dochádza k erózii. Na takejto pôde je neskôr problém niečo dopestovať,“ hovorí Katarína Bahnová, členka občianskeho združenia.

Najnebezpečnejším druhom spomedzi inváznych rastlín je boľševník obrovský, ktorý pochádza z Kaukazu. Ten predstavuje riziko aj pre človeka. Obsahuje toxickú látku, ktorá môže pri silnom slnečnom svetle spôsobiť vážne popáleniny. Dokáže vyrásť do veľkej výšky a v krátkom čase vytvorí rozsiahle kolónie, kde nerastie nič iné. V Česku sa už pred vyše dvadsiatimi rokmi snažili porasty boľševníka vykynožiť s pomocou vojenskej techniky. V niektorých prípadoch však ani takýto zásah nepomohol.

Invázne rastliny sa nedajú zlikvidovať len mechanicky. Nestačí ich vyrezať a odviezť preč z pozemku. V takomto prípade dokonca človek narobí viac škody. „Napríklad pohánkovec sa rozširuje odrezkami. Stačí, že niečo zostane v zemi a znova vyrastie,“ upozornil Veselovský. V Česku preto na pohánkovec vymysleli takzvaný beskydský model. Nechajú ho vyrásť až do jesene, keď rastlina začína presúvať živiny z nadzemnej časti do koreňa. Vtedy ho treba postriekať chemickou látkou a koreň odumrie. Ochranári ľuďom radia, aby sa nebáli zájsť na obvodné úrady životného prostredia a spýtali sa na možné spôsoby likvidácie inváznych rastlín. Užitočné rady sa dajú vyhľadať aj na internete.