Po prvý raz v histórii vyberali sudcov verejne

Vanda Vavrová | 06.12.2011 14:00
sudcovia, verejný výber Foto:
Na prvom verejnom výberovom konaní na miesta sudcov sa zúčastnilo 30 záujemcov.
Slovenské súdnictvo sa pondelkom o čosi viac otvorilo verejnej kontrole. Na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa konalo prvé výberové konanie na miesta dvoch sudcov pre Okresný súd v Žiari nad Hronom.

Nové pravidlá presadila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v snahe zamedziť rodinkárstvu v sudcovských kruhoch. Sudcami sa tak už nestanú automaticky justiční čakatelia, ktorí by bez výberového konania obsadili všetky voľné miesta na okresných súdoch po absolvovaní trojročnej praxe súdneho čakateľa.

V minulosti sa na miesta súdnych čakateľov dostávali najmä príbuzní funkcionárov súdov či šéfov právnických fakúlt a podľa ministerky Žitňanskej mali neopodstatnenú výhodu pri obsadzovaní miest sudcov. „Až 45 percent zo súčasných 130 justičných čakateľov patrí k rodinným príslušníkom z justičného prostredia. Ak by súčasný systém zostal v platnosti, najbližších päť rokov sa na súdy nedostane nikto okrem justičných čakateľov,“ upozornila Žitňanská.

Do prvého výberového konania na sudcov pre súd v Žiari nad Hronom sa prihlásilo 30 záujemcov z radov vyšších súdnych úradníkov, ale aj prokurátorov či advokátov. Ďalšie dve výberové konania na miesta na okresných súdoch v Brezne a Bratislave budú v decembri a začiatkom januára. O tieto štyri miesta sa uchádza 75 právnikov.

Uchádzači musia vyplniť písomný test, ktorý generuje počítač. Súčasťou výberového konania je aj preklad z cudzieho jazyka a vypracovanie konceptov súdnych rozhodnutí. Ak uchádzač získa v písomnom teste viac ako 68 bodov a prejde psychologickým testom, zúčastní sa na ústnom pohovore pred komisiou. Tá je zložená zo zástupcov, ktorých nominovalo ministerstvo spravodlivosti, Súdna rada, Národná rada a Sudcovská rada okresného súdu, kde je voľné miesto sudcu.

Výberové konanie je verejné a môže sa naň prísť pozrieť každý. Všetky informácie – od vyhlásenia výberového konania cez zloženie výberovej komisie, životopisy a motivačné listy všetkých uchádzačov sú navyše zverejnené na stránke ministerstva. Uchádzači musia zároveň zverejniť, či ich rodinní príslušníci alebo blízki ľudia nie sú sudcami, zamestnancami súdu či ministerstva spravodlivosti, alebo či nie sú vo výberovej komisii.

Medzi 130 justičných čakateľov, ktorí sa dostali na súdy od roku 2009, patrí okrem iných aj syn predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, deti bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Anny Vittekovej, sudcu Ústavného súdu Jána Auxta alebo predsedu Krajského súdu v Košiciach Imricha Volkaia. Justičný čakateľ mal podľa do mája platného zákona po troch rokoch praxe a zložení skúšok nárok na miesto sudcu, ktoré je doživotné. Ešte pred zmenou zákona v roku 2009, ktorú presadil ako minister spravodlivosti Štefan Harabin, si súdy vyberali sudcov na základe konkurzov.

Hoci podľa ministerstva je nový spôsob výberu sudcov spravodlivejší a čistejší, Súdnej rade pod vedením Štefana Harabina sa nové pravidlá nezdajú a považuje ich za protiústavné. Ešte v apríli napadli zákon na Ústavnom súde aj opoziční poslanci. Ustanovenia o právnych čakateľoch považujú za retroaktívne.

Ministerstvo spravodlivosti však nemá obavy, že by pri vymenovaní takto vybraných sudcov mohol vzniknúť právny problém. „Otvorené výberové konania prebiehajú podľa platnej právnej úpravy. Rozhodnutie Ústavného súdu bude mať účinky do budúcnosti,“ reagoval hovorca ministerstva Peter Bubla. Rezort tvrdí, že po prijatí novely zákona si drvivá väčšina zo 130 justičných čakateľov vybrala možnosť pôsobiť na súdoch ako vyšší súdni úradníci. „Ak by sa chceli stať sudcami, musia počítať s férovou súťažou a rovnako ako všetci ostatní prejsť otvoreným výberovým konaním na miesto sudcu,“ upozornil hovorca.