Politici využívajú Rómov. Na populizmus

Výsledkom je čoraz horšia situácia rómskeho obyvateľstva žijúceho v chatrčiach nelegálnych osád, najmä na východe Slovenska. Hoci oficiálne štatistiky nejestvujú, podľa odhadov v nich dnes nachádza útočisko už okolo 135-tisíc ľudí, kým začiatkom 90. rokov ich bolo zhruba 15-tisíc.

„Najmä pravicoví politici v snahe ulahodiť voličom vyťahujú v každej kampani bič na sociálne odkázaných. Vytvárajú predstavu, že títo ľudia nepracujú pre záhaľku a morálnu skazenosť. Prácu, ktorú pre nich v skutočnosti ani nemajú, im vnucujú ako výchovný prostriedok. Podnecujú tým však len etnickú neznášanlivosť a potláčajú solidaritu spoločnosti voči najchudobnejším,“ mieni sociologička Zuzana Kusá.

Aj podľa aktivistky Ireny Bihariovej Rómovia pred voľbami účinne slúžia na to, „aby ozajstným parazitom zabezpečili politický kapitál“.

Kusá tiež upozorňuje, že nezamestnaných je na Slovensku okolo 400-tisíc a pretože zhruba toľko je aj Rómov, politici zvyknú tieto dve množiny prekrývať. Podľa nej to nie je fér, lebo veľkú časť rómskej populácie tvoria deti. Navyše sociálne dávky ani v najvyššej poskytovanej sume nedosahujú životné minimum. Ľudia z osád pritom mnohé prísne podmienky sociálnej pomoci ani nedokážu splniť. „Všetky sociálne výdavky štátu tvoria necelých 19 percent rozpočtu, a z nich iba 2,3 percenta sú dávky v hmotnej núdzi,“ tvrdí.

Aj keď všetky porevolučné vlády pomíňali na zlepšenie stavu stámilióny z domáceho rozpočtu aj eurofondov, investované peniaze sa zväčša minuli cieľa. „Každá nová garnitúra najprv skritizuje a poprie to, čo urobila tá predchádzajúca. Potom dlho tvorí nové koncepcie, ktoré sa po ďalších voľbách zase prehodnocujú,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

„Pripravené programy stroskotávajú aj na nesúčinnosti rezortov. Vyžadujú si totiž dôslednú spoluprácu ministerstiev práce, školstva, financií, vnútra či zdravotníctva, ale aj regionálnych či komunálnych samospráv a podobne,“ tvrdí Páleník. Nepremyslene a nezmyselne sa podľa neho uplatňujú aj rôzne, hoci v podstate dobré, nástroje zamestnanosti.

Podľa Kusej chýba aj verejný dohľad mimovládnych organizácií, skôr sa zameriavajú na kontrolu účtovných dokladov a obsahu vyprodukovaných správ, ako na skutočnú efektívnosť využitia poskytnutých prostriedkov. „Najschodnejšou cestou je pritom investovať do predškolskej výchovy a základného školstva. No nie systémom automatického zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl. Vo Fínsku má pomaly každé rómske dieťa vlastného asistenta, u nás je jediný pre celý prvý stupeň školy,“ porovnáva sociologička.

Pravicový prístup k riešeniam je ráznejší a stavia najmä na tom, že ľuďom, ktorí „odmietajú“ pracovať, treba krátiť sociálne dávky. Keď však v roku 2004 za druhej Dzurindovej vlády obmedzil vtedajší minister práce Ľudovít Kaník (SDKÚ) sumu dávok pre jednu rodinu na 10-tisíc korún, na následné rabovačky v obchodoch muselo byť nasadené vojsko. Kaník dodnes vysvetľuje, že o vyhrotenie situácie sa „postarali“ úžerníci. A že v skutočnosti si vďaka jeho opatreniam našlo aspoň dočasnú prácu 90-tisíc dlhodobo nezamestnaných a začala klesať pôrodnosť.

Kaník aj teraz vyzýva konať a uvádza, že segregácia Rómov stojí Slovensko ročne osem percent HDP.

Ľavica volí miernejšie metódy, pripomína, že pracovných príležitostí je na Slovensku minimálne a pre vylúčené sociálne skupiny bez vzdelania a pracovných návykov ich prakticky niet. A obviňuje odchádzajúcu vládu, že rezignovala na aktívnu politiku zamestnanosti. „Kým my sme na ňu v roku 2010 vyčlenili 91 miliónov eur, o rok neskôr to už za novej vlády bolo len 21 miliónov a na tento rok sa počíta iba s necelými šiestimi miliónmi,“ vyčíslila Viera Tomanová (Smer), ktorá bola ministerkou sociálnych vecí vo vláde Roberta Fica.

Páleník považuje ľavicové riešenia za príliš benevolentné, no kritizuje aj kroky, ktoré nestihla presadiť odchádzajúca koalícia. „E-pay karty v pripravenej podobe boli veľmi zlý projekt,“ hovorí.