Extrémisti postupujú premyslenejšie, ich podpora rastie

Mimovládne organizácie, ktoré sa zameriavajú na boj s extrémizmom, upozorňujú, že takíto ľudia zmenili rétoriku, agendu aj témy. Prešli do anonymity, skrývajú sa za rôzne združenia a zameriavajú sa na rómsky problém. Polícia ich zmenu zachytiť nestíha.

Správa, ktorú Slovensko posiela OSN k plneniu medzinárodného dohovoru o odstraňovaní rasovej diskriminácie, dokazuje, že extrémizmu sa na Slovensku darí. Podľa štatistík polícia vlani odhalila 271 trestných činov s rasovým motívom a extrémizmu. Rok predtým zaznamenala 115 takých prípadov. Za úspech polícia považuje to, že sa jej darí tieto trestné činy vo väčšej miere objasniť

,,Polícia vlani objasnila viac takýchto trestných činov ako v roku 2009 vôbec odhalila," uviedol Michal Slivka z Policajného zboru. Vlani bola úspešná na 48 percent, objasnila 128 trestných činov extrémizmu. ,,Pre celkový pocit bezpečia v spoločnosti musia byť tieto trestné činy políciou aktívne vyhľadávané, dokumentované a vyšetrované. Práve preto sa polícia sústredila na ich odhalenie, čo sa jej vlani aj úspešne darilo," dodáva Slivka

Počet prívržencov a sympatizantov extrémistických hnutí na Slovensku polícia odhaduje na dve tisícky. ,,Desiatky až stovky z nich sú radikálne a rizikové. Počtom, aktivitami a organizovanosťou výrazne prevyšujú pravicoví extrémisti nad ľavicovými," uvádza sa v koncepcii boja proti extrémizmu na roky 2011 – 2014. Najviac extrémistov podľa Slivku evidujú v bratislavskom regióne.

Irena Biháriová z mimovládnej organizácie Ľudia proti rasizmu súhlasí, že extrémizmus na Slovensku rastie. V odhaľovaní a objasňovaní trestných činov extrémizmu má však polícia podľa nej rezervy a sústrediť by sa mala na nebezpečnejšie skupiny extrémistov. ,,V tej štatistike sú vo veľkej miere zastúpené odhalené trestné činy súvisiace s podporou a propagáciou extrémistických hnutí. To sú prípady, ktoré sú rukolapné, a preto stúpa počet trestných stíhaní. Ale to sú prípady, keď nájdu napríklad študentov so zakázanou symbolikou alebo zadržia mladíkov, ktorí kreslia hákové kríže na zastávkach MHD, prípadne podnapitá mládež hajluje," hovorí Biháriová. Ak sa polícia zameria na takéto prípady, štatistiky to podľa nej celkovo vylepšuje.

Nebezpečnejšie a aktívnejšie sú skupiny extrémistov, ktorí používajú sofistikovanejšie metódy. ,,Tie dokážu nenávistnú ideológiu šíriť bez toho, aby spochybňovali holokaust alebo kreslili hákové kríže. Obávam sa, že sa oháňame štatistikami, kde kto aký kríž nakreslil, ale nenávistná rétorika predstaviteľov nacionalistických strán, ktorá má potenciál osloviť masy, zostáva istým spôsobom nereflektovaná," dodáva Biháriová

Podpora extrémizmu podľa Biháriovej rastie. ,,Zmenila sa rétorika, agenda a témy krajnej pravice," hovorí. Od polície by očakávala pri odhaľovaní extrémistických skupín sofistikovanejší prístup. ,,V období okolo roku 2000 sa celkom darilo rozkladným opatreniam, ktoré mal v réžii rezort vnútra v spolupráci s ostatnými orgánmi. Poznali miesta, kde sa krajná pravica stretáva, robili razie v podnikoch, sledovali ekonomické väzby týchto hnutí," hovorí Biháriová. Podľa nej by sa polícia mala sústrediť na ekonomické zázemie nebezpečných extrémistických skupín, zmeniť by sa mal vzťah medzi Policajným zborom a informačnými službami. Najmä v regiónoch sa podľa nej často nevie, aké extrémistické skupiny tam fungujú, kde sa stretávajú a s akými podnikateľskými subjektmi sú v spojení

V rámci boja proti rasovej nenávisti sa treba zamerať aj na kriminalitu na internete. ,,Extrémisti dnes nefungujú sídliskovo, kreslenie hákových krížov na zastávkach patrí k prejavom z 90. rokov minulého storočia bez väčšej šance osloviť masy," dodáva Biháriová

Na nové metódy extrémistov upozorňuje aj koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2011 – 2014. Pri manifestáciách a pochodoch sa extrémisti prikláňajú k anonymite, všetci sú v čiernom oblečení a stali sa lepšie organizovanými. V uplynulom období členovia niektorých skupín zmenili stratégiu. Na šírení svojej ideológie ,,pracujú" ako členovia registrovaných aj neregistrovaných občianskych združení, spolkov a hnutí. Začali sa tiež zameriavať na „rómsky problém“. ,,Prejavuje sa to mnohými protestnými zhromaždeniami, ktoré sa konajú za nemalej podpory miestnych ľudí," upozorňuje materiál ministerstva vnútra.

Problémom pri trestnom stíhaní a odsúdení páchateľov však často býva dokazovanie úmyslu na súde. ,,Väčšina páchateľov trestných činov extrémizmu podľa polície nebola odsúdená, a to z dôvodu nedostatočnej dôkaznej hodnoty pribratých znalcov," tvrdí koncepcia

Na druhej strane Slovensko má prvý verdikt súdu, ktorým boli odsúdení Rómovia aj za podnecovanie k rasovej, etnickej a národnostnej neznášanlivosti. Na trinásť rokov väzenia v ústave s maximálnym stupňom stráženia odsúdil Okresný súd v Piešťanoch dvoch mladíkov z Maduníc, ktorí vlani napadli 63-ročného Andreja Poláka a vyhrážali sa likvidáciou ,,bielych". Napadnutý Polák na následky zranení zomrel. Obaja obžalovaní rasový motív odmietli s vysvetlením, že majú bielu pleť a slovenskú národnosť. Proti rozsudku sa odvolali.