Lipšic odchádza z KDH

SITA, TASR, Pravda.sk | 27.05.2012 11:05, aktualizované: 
Lipšic, Žitňanská Foto:
Poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská oznámili svoj odchod zo strany KDH.
Poslanci Národnej rady SR Daniel Lipšic a Jana Žitňanská v nedeľu na tlačovej konferencii oznámili vystúpenie z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).

Lipšic už avizoval, že koncom mája sa vyjadrí, či bude kandidovať na post šéfa KDH. „Na post predsedu KDH kandidovať nebudem. Zároveň sa od zajtrajšieho dňa vzdávam postu podpredsedu a odchádzam z KDH aj ako člen,“ oznámil. 

Lipšic a Žitňanská na tlačovej konferencii predstavili novú víziu. „Budeme sa snažiť získavať v najbližších týždňoch a mesiacoch podporu. Budeme chodiť medzi ľudí z rôznych strán aj mimo strán a pokiaľ bude mať naša vízia krajiny, kde štát a politici chránia slušných ľudí a nie oligarchov, úspech, tak sa budeme snažiť o podporu,“ povedal Lipšic.

PIANO

 Prečítajte si aj komentát "Sny, vízie, vidiny… ":[http://nazory.pravda.sk/…/sk-nkom.asp?…]Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

„Chceme urobiť všetko preto, aby sa pravica zmenila, aby nebola len svetom širokých lakťov a hroších koží,“ povedala Žitňanská.

Lipšic: Pravica je v troskách, potrebuje víziu

Lipšic tvrdí, že súčasná slovenská pravica je v troskách. „Nemáme víziu. Pred desiatimi rokmi to bola pravica, ktorá prinášala témy, ľavica len reagovala a bola akoby dve úrovne pod nami. Dnes je to skoro naopak. Dnes prináša témy ľavica a pravica len reaguje a maximálne len obhajuje reformy spred 10 rokov. To nestačí,“ upozornil politik.

Zdôraznil, že aj vlády pravice boli sprevádzané škandálmi a kauzami. „V roku 2010 pravica akoby zázrakom znovu vyhrala a mnohí si mysleli, že korupcia môže pokračovať. No v marci prišlo vytriezvenie. Voliči nebudú zase voliť menšie zlo, lebo je menšie, chcú voliť niekoho, kto im dá víziu, nádej a sen,“ povedal.

Podľa jeho slov každý človek sníva nejaký sen o svojej rodine, svojich deťoch, práci, ale aj o komunite. „Sen je vždy to, čo chceme zmeniť k lepšiemu. Sen o Slovensku je, že by malo byť krajinou, kde štát a politici pomáhajú a chránia slušných ľudí, a nie oligarchov. SR je rozparcelovaná oligarchami, ktorí ovládajú justíciu a mnohé politické strany. Akoby silní a mocní tohto sveta mali na Slovensku navrch pred mlčiacou väčšinou, pred slušnými. Slovensko je na križovatke,“ uviedol.

Lipšic je presvedčený, že SR mala v osobe Ivety Radičovej najprincipiálnejšiu premiérku. „Tá odchádza z politiky, lebo je znechutená a frustrovaná a ja ju ľudsky chápem. To je jedna z ciest, cesta rezignácie na sen. Ale muž za svoj sen musí bojovať. Môže prehrať a často aj prehrá, ale odchádzať z boja len pre obavu z prehry, nie je správne,“ upozornil. Lipšic sa domnieva, že na Slovensku okrem iného treba zmeniť volebný systém, systém referenda a je potrebná aj priama voľba sudcov a prokurátorov.

O novej strane zatiaľ nehovoria

O založení novej strany Lipšic zatiaľ nehovorí. „Chceme pre náš sen získať podporu a ak ju dostaneme, tak sa potom budeme uchádzať o podporu. Najbližšie týždne a mesiace ale chceme venovať stretnutiam a diskusiám aj o tom, či naše snívanie má podporu a či rezonuje,“ zopakoval.
Na otázku, prečo sa jeho sen nedal realizovať v rámci KDH, odvetil, že to bolo vzájomné trápenie. „Žiadal som víziu, no zdalo sa mi, že to budú len spory, hádky a dohadovanie sa. Toho majú ľudia plné zuby. Ale KDH želám úprimne všetko dobré. Pokladám ho za najbližšieho spojenca,“ povedal.

Žitňanská zdôraznila, že spolu s Lipšicom nechcú len stranu pre stranu. „Nepotrebujeme funkciu, chceme priniesť nádej a možnosť snívať a realizovať tento sen. Je to o tom, či ľudia budú chcieť a ak ten dopyt bude, budeme reagovať,“ avizovala.

Lipšic ani Žitňanská sa poslaneckého mandátu v NR SR nevzdajú. „Rozhodli voliči, dôvod na vzdanie mandátu nevidíme,“ povedali. Lipšic však opustí kreslo šéfa Výboru NR SR na kontrolu SIS a ponúkne ho KDH. Na otázku, či si nemyslí, že svojím rozhodnutím spôsobuje ďalšie trieštenie pravice, odvetil protiotázkou, či má niekto pocit, že situácia v pravici môže byť ešte horšia ako v súčasnosti.

Procházku rozhodnutie o odchode mrzí

Procházka rozumie rozhodnutiu podpredsedov strany Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej odísť z KDH, ale mrzí ho.

„V KDH budú veľmi chýbať. Obom prajem úspech, zaslúžia si ho. Mňa osobne teraz viac než tvorba nejakých honosných vízií zaujíma to, ako ľudí, ktorí už dnes s vyplazenými jazykmi živia okrem svojich rodín aj tento štát, ochrániť pred odhodlaním vlády nakladať im nové a nové bremená,“ povedal Procházka. Ten však naďalej zostáva v KDH.

Podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana sa krokom Lipšica a Žitňanskej bude v pondelok zaoberať predsedníctvo hnutia a následne vedenie zaujme stanovisko.

Poslanec NR SR za KDH Martin Fronc dôvody odchodu Lipšica a Žitňanskej nepozná. Upozornil však, že KDH počas svojej 22-ročnej existencie zažilo viacero odchodov špičkových politikov. „Som presvedčený, že KDH pôjde ďalej svojou cestou,“ konštatoval.

KDH podľa europoslanca za KDH Miroslava Mikolášika ponúklo v ostatných voľbách 13 štyridsiatnikov v prvej dvadsaťšestke, pričom upozornil, že je to viac mladých ľudí ako mal Smer-SD. „Dvaja z nich sú Lipšic a Žitňanská. Isteže, sú to významní ľudia, ktorí sú známi verejnosti, ale nie sú jediní. KDH dokázalo vždy skĺbiť skúsenosť s mladou krvou. Aj na príklade Radoslava Procházku sa to jasne ukázalo,“ povedal Mikolášik.

Pripomenul, že KDH už zažilo odchod Vladimíra Palka a predtým Mikuláša Dzurindu a nikdy to nebol koniec KDH. Naopak, vždy sa dokázalo zomknúť a ponúknuť voličom kvalitnú kresťanskodemo­kratickú politiku. "Dzurindove spojenie s liberálnymi politikmi viedlo k tomu, že jeho strana nebola viac kresťanská, ale z 90 percent liberálna a preto nemala vnútornú silu a šťavu kresťanských ideálov, ktorú KDH určite má.

Tak aj Dzurindova strana dopadla v posledných voľbách," odkázal Mikolášik Lipšicovi. Pričom poukázal aj na príklad Vladimíra Palka, ktorí je podľa neho hodnotový človek, ale „prílišné zahľadenie do seba si občania povšimli a jeho koncept nezískal väčšiu podporu“. „Lipšicovi prajem, aby vždy dôsledne presadzoval ideály, ktoré boli prioritou kresťanských politikov,“ dodal europoslanec.

„V pondelok (28.5.) sa bude konať pravidelné zasadnutie Predsedníctva KDH, ktoré k tejto otázke zaujme postoj,“ povedal hovorca hnutia Matej Kováč.

Solymos: Je otázne, či je priestor pre ďalšiu pravicovú stranu

Predseda poslaneckého klubu Mostu-Híd László Solymos očakával, že Daniel Lipšic z KDH odíde. Podľa jeho slov je na kresťanských demokratoch, ako sa s novou situáciou vyrovnajú.

„Čo bude Daniel Lipšic robiť ďalej, sa nevie. Je otázne, či je priestor pre ďalšiu pravicovú stranu, ale proti tomu ťažko niečo človek spraví. Ak sa rozhodne ju založiť, tak ju založí,“ povedal Solymos s tým, že vplyv na voličov Mostu-Híd by prípadná Lipšicova strana nemala mať.

Straty voličov sa neobáva ani šéf SaS Richard Sulík. „My sme liberálna strana a predpokladám, že on založí skôr konzervatívnu, takže veľké riziko odlivu voličov nevidím. Je to ale jeho rozhodnutie, ktoré treba rešpektovať. Ukáže čas, aký to bude subjekt,“ povedal Sulík.

SDKÚ v reakcii na Lipšicov krok poslala prostredníctvom hovorcu Michala Lukáča reakciu v znení: „V SDKÚ prebehla otvorená a verejná súťaž osobností a vízií. Víťaznú víziu – generálnu líniu Pavla Freša, pripomienkovanú členmi strany po celom Slovensku, podporili delegáti takmer jednohlasne a s touto víziou ideme pred občanov.“

Líder OĽaNO Igor Matovič sa Lipšicovi ani Žitňanskej nečuduje. „Očakával by som od KDH, že to bude moderná kresťanská strana a skôr si myslím, že je veľmi skostnatená a nevytvára priestor mladým ľuďom,“ povedal v STV.

Podpredseda Smeru Peter Kažimír vníma odchod Lipšica a Žitňanskej ako vonkajší prejav a dôkaz, že pravica sa zmieta vo vnútorných problémoch. „Je to ich vnútorná vec a všetkým treba priať len to najlepšie,“ povedal.

Dôležité dátumy KDH

1990: Prvým predsedom KDH sa na ustanovujúcom sneme stal Ján Čarnogurský. Po prvých slobodných voľbách sa KDH stalo súčasťou vládnych koalícií na federálnej i republikovej úrovni.

1992: Skupina okolo Jána Klepáča, ktorá navrhovala konfederatívne usporiadanie Československa, pre nezhody vo vnútri KDH založila Slovenské kresťanskodemo­kratické hnutie (SKDH).

1997: KDH spoločne s Demokratickou úniou, Demokratickou stranou, Sociálnodemokra­tickou stranou Slovenska a Stranou zelených na Slovensku vytvorilo opozičný blok Slovenskú demokratickú koalíciu. Pred voľbami sa pre zmenu volebného zákona SDK zmenila na stranu, na jej čelo sa postavili bývalí členovia KDH Mikuláš Dzurinda a Ivan Šimko. Po voľbách v októbri 1998 sa stala súčasťou vládnej koalície.

1999: Rozpory v SDK v súvislosti s tzv. dvojitým členstvom. Členovia SDK totiž nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Vtedajší predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý bol pôvodne členom KDH, navrhoval ako riešenie vznik únie politických strán, čo odmietla DS aj KDH.

2000: Mikuláš Dzurinda založil SDKÚ, na čo KDH oznámilo v novembri 2000, že zakladá v parlamente samostatný poslanecký klub. Jána Čarnogurského po desiatich rokoch vo funkcii predsedu KDH vystriedal Pavol Hrušovský.

2002: KDH kandidovalo vo voľbách samostatne, získalo 8,25 %. Líder KDH Hrušovský sa stal predsedom Národnej rady. Okrem toho získalo hnutie kreslo ministra vnútra, ministra spravodlivosti aj ministra školstva.

2006: Po rozkole v koalícii vo februári opustilo KDH vládnu koalíciu. Dôvodom bolo odmietnutie premiéra Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády. V júnových voľbách 2006 získalo KDH 8,3 %. Podpredseda strany Vladimír Palko sa 3. júla vzdal straníckej funkcie, pretože nesúhlasil s viacerými rozhodnutiami KDH v politických a personálnych otázkach. Na mimoriadnom sneme KDH sa kresiel podpredsedov strany vzdali Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Predsedníctvo opustil František Mikloško. Mimoriadny snem potvrdil Hrušovského na poste predsedu.

2007: Vladimír Palko na sneme KDH po neúspešnej kandidatúre na predsedu informoval, že nebude kandidovať na post podpredsedu hnutia. Podpredsedami strany sa na sneme stali Martin Fronc, Július Brocka, Daniel Lipšic, Mária Sabolová a Pavol Tarcala. Predsedom zostal Hrušovský.

2008: Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer oznámili odchod z KDH a opustili poslanecký klub hnutia. Neskôr založili novú stranu s názvom Konzervatívni demokrati Slovenska.

2009: V poradí tretím predsedom KDH sa stal vtedajší eurokomisár a bývalý podpredseda strany Ján Figeľ. Za predsedu ho odporučil jeho predchodca Pavol Hrušovský.

2012: Necelé tri mesiace po parlamentných voľbách podpredsedovia KDH Daniel Lipšic a Jana Žitňanská oznámili, že vystupujú z hnutia.