Pred exekúciou neuchráni ani smrť
V Sociálnej poisťovni evidujú aj extrémne prípady, keď by dôchodcovi museli z dávky zrážať aj nasledujúcich 90 rokov, keby si mal splniť všetky záväzky.
Ako hovorí Ľudmila Grauzelová zo Sociálnej poisťovne, mnohí penzisti sa mylne domnievajú, že dôchodkové dávky exekúciám nepodliehajú. „Nie je to však pravda. Doručený príkaz na exekúciu musí Sociálna poisťovňa rešpektovať a začať vykonávať zrážky z dôchodkov,“ upozorňuje.
Len v máji tohto roku pre exekúcie poisťovňa na dôchodkoch nevyplatila 1,87 milióna eur. Ročne takto penzisti prichádzajú o takmer 22,5 milióna. K najväčším vymáhačom dlhov patria rôzne nebankové subjekty, telekomunikační operátori či banky. V minulosti nezaplatené poistné si však dôrazne vymáha aj sama Sociálna poisťovňa.
Nebankové subjekty združené v Asociácii organizácií splátkového predaja sa kritike zo strany Sociálnej poisťovne bránia. „V našich portfóliách neevidujeme zvýšený nárast dlžníkov dôchodcov v exekúcii. A navyše niektoré naše spoločnosti k exekúciám nepristúpili za posledných päť rokov ani raz,“ reagoval jej šéf Juraj Ploskuňák.
Za praktiky niektorých pôžičkových firiem, na ktoré zďaleka nedoplácajú iba dôchodcovia, však už Slovensko kritizoval aj Brusel. Európska komisia viní predstaviteľov štátu za to, že nevedia zabezpečiť dostatočnú ochranu ich dlžníkov, aj za mimoriadne rýchly postup pôžičkových firiem pri exekúciách.
Exekučným zrážkam podliehajú všetky typy dôchodkov, teda starobné, predčasné starobné, invalidné aj pozostalostné. Výnimkou je iba dávka pre bezvládnosť, priznávaná do 31. decembra 2003.
Pravdaže, exekvovanému nemožno vziať celý dôchodok, istá jeho časť mu musí zostať na živobytie. Ako vysvetľuje Grauzelová, z dôchodkovej dávky najprv treba odpočítať takzvanú nezraziteľnú sumu vo výške 60 percent stanoveného životného minima, momentálne teda 113,89 eura. Ak sa dôchodca stará o ďalšie vyživované osoby, za každú sa ešte zráža suma 25 percent životného minima, teda 47,45 eura. Výnimkou je, ak penzista dlhuje výživné maloletému dieťaťu, vtedy si z nezraziteľnej sumy môže uplatniť len 70 percent, teda za seba 79,72 eura a za každú ďalšiu vyživovanú osobu 33,21 eura.
Ak je však poberateľ dôchodku umiestnený v zariadení sociálnych služieb, nezraziteľnú sumu tvorí poplatok za pobyt a jeho zákonom stanovené minimálne „vreckové“ v sume 20 percent životného minima, čo je 37,96 eura.
Keď sa následne nezraziteľná suma odráta z výšky dôchodku, vzniknutý zvyšok sa delí na tri tretiny. Ak dôchodca musí hradiť takzvané uprednostnené pohľadávky, vezmú mu z penzie dve tretiny zvyšku. Uprednostnenými pohľadávkami sú dlhy na výživnom, náhrada škody spôsobenej ublížením na zdraví alebo úmyselnými trestnými činmi, nezaplatené dane, poplatky, clo a podobne. Pri neuprednostnených pohľadávkach prichádza penzista len o jednu tretinu zvyšku. Ak však zvyšok presahuje 150 percent sumy životného minima, na tretiny sa rozdelí len suma zodpovedajúca tým 150 percentám a suma nad túto hranicu sa dlžníkovi pri uprednostnených aj neuprednostnených pohľadávkach berie celá.
„Nižšie ako uvedené sumy sa z dôchodkov môžu zrážať len vtedy, ak sa oprávnený s povinným dohodnú a oznámia to exekútorovi. Ak od neho Sociálna poisťovňa dostane podnet, zníženie zrážok realizuje,“ pokračuje Grauzelová. Naopak, so zvýšením zrážky musí súhlasiť povinný, no nezraziteľná suma mu v každom prípade musí zostať.
Ak sa dôchodca dostane do kolotoča dlhov a exekúcie sa mu nabaľujú, od platenia ho neuchráni ani smrť. Vymáhanie pohľadávok totiž pokračuje v dedičskom konaní.