Analýza: Sudcovia nedovolia siahnuť na svoje platy

Teraz dostanú ďalšiu výnimku. Hoci Ficova vláda plánuje zvýšiť dane vyšším príjmovým skupinám, medzi ktoré patria aj ústavní činitelia, sudcovia to odmietajú.

Odpor proti tomu, aby platili vyššie dane, dokonca dokázal rozhádaných slovenských sudcov zjednotiť.

„Sudcovia nesmú podnikať, nemôžu ani štrajkovať, nemajú nezdanené paušály vo výške dvoch mesačných platov,“ odôvodnila nesúhlas prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianská. „Pokiaľ vyhlásenie predsedu vlády treba chápať tak, že ústavní činitelia vrátane sudcov by platili vyššiu daň z iného príjmu ako iné fyzické osoby, bolo by to voči ústavným činiteľom diskriminačné,“ reagovala Katarína Javorčíková, prezidentka združenia Sudcovia za otvorenú justíciu.

Sudcovia tvrdia, že ak nie sú výnimočné okolnosti, znižovanie ich platov možno považovať za zásah zákonodarnej a výkonnej moci do ich nezávislosti. Podľa advokátky zo Združenia Via Iuris Evy Kovačechovej v zásade platí princíp, na základe ktorého nedostatočne odôvodnené znižovanie, obmedzovanie platov sudcov predstavuje zásah do nezávislosti výkonu súdnictva. „Ak takýto zásah neobmedzuje dôstojnosť sudcov, prípadne ak nie je výrazom ústavne neprípustného tlaku zákonodarnej alebo výkonnej moci na justíciu, je ústavne akceptovateľný,“ hovorí advokátka zo Združenia Via Iuris Eva Kovačechová.

Podobný názor má aj ústavný právnik Peter Kresák. „Ak by sa to týkalo všetkých ústavných činiteľov, nemohli by sudcovia argumentovať, že je to politický tlak na súdnu moc. Toto opatrenie by bolo vo všeobecnom záujme spoločnosti,“ hovorí právnik.

Zásah do platov sudcov môže byť podľa Ústavného súdu prijateľný vtedy, ak ide napríklad o výnimočné okolnosti, napríklad ťaživú finančnú situáciu štátu. Aj v tomto prípade však musia zmeny v mzdách zohľadňovať odlišnosť funkcie sudcov a zákonodarcov a predstaviteľov štátnej správy.

Smer si sudcov pohnevať nechce, a preto mieni pri zavedení progresívnych daní postupovať podobným spôsobom, ako keď sa zmrazovali platy politikov. Ani to sa sudcov a prokurátorov nedotklo. „Mali sme na mysli len politikov,“ reagoval na zvyšovanie dane z príjmov poradca ministra financií Radko Kuruc. Vyššie zdanenie chystajú aj v susednej Českej republike. Nečasova vláda ohlásila pre tých, ktorí zarábajú mesačne viac ako 100-tisíc českých korún, zvýšenie daní z príjmu z 15 percent na 31 percent, ale českí sudcovia sa im na rozdiel od slovenských nevyhnú.

Slovenskí sudcovia sú špecialisti aj v tom, ako sa pri otázke svojich príjmov obracajú na Ústavný súd. Už opakovane na ňom uspeli. Napríklad, keď im Dzurindova vláda siahla na 14. plat, štát im napokon musel doplatiť okolo 270 miliónov korún. Polovica sudcov zas zažalovala štát za to, že ich kolegovia zo Špecializovaného trestného súdu mali vyššie príplatky.

Od januára minulého roka, keď si poslanci zmrazili platy, dostávali sudcovia zníženú mzdu 2 059 eur. Keď Smer napadol zákon na Ústavnom súde, uspeli znovu. Po rozhodnutí súdu im muselo ministerstvo spravodlivosti zvýšiť platy na 2 300 eur. Zvýšené platy dostali vyplatené po novom v auguste. Nie je vylúčené, že rezort im doplatí aj ďalšie rozdiely v platoch.

„Prípadné doplatenie platového rozdielu, ktorý vznikol v období od januára 2011 do júla 2011, závisí od konečného rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý v tejto veci ešte nerozhodol,“ povedala Jana Zlatohlávková, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti.

Sudca v priemere zarobí 2 300 eur mesačne a zákon mu zaručuje nielen každoročné zvyšovanie platu zo zákona, ale aj 13. a 14. plat.