Ceny skočili najviac za 7 rokov

„Ceny obchodovateľných tovarov v januári oproti decembru stúpli o 0,6 percenta a medziročne až o 2,2 percenta, čo bol najrýchlejší rast za posledných najmenej sedem rokov,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. „Napríklad ceny elektroniky v porovnaní s decembrom vôbec neklesli,“ tvrdí. Keď sa k tomu pridal aj takmer 6-percentný nárast regulovaných cien za bývanie, celková inflácia podľa Štatistického úradu dosiahla v januári 3,9 percenta. Oproti vlaňajšiemu priemeru tak zdražovanie v januári prekvapujúco nepoľavilo.

Ministerstvo financií očakáva, že ceny by za celý tento rok mali vzrásť o 2,8 percenta, čo znamená, že po zvyšné mesiace by zdražovanie malo poľaviť. Proti je zatiaľ najmä drahá ropa, pre ktorú vodiči tankujú najdrahší benzín v histórii.

Inflácia v úvode roka spôsobila, že štvorčlenná domácnosť, ktorá kupovala rovnaké tovary, na aké je zvyknutá, dala vlani priemerne každý mesiac na rôzne výdavky spojené s chodom domácnosti asi 1 350 eur, v januári si musela priplatiť ďalších 50 eur.

Na druhej strane to, že výpredaje boli tento rok slabšie, má podľa analytika pre budúce ceny aj pozitívnu stránku. „V prípade, že vyšší januárový rast cien obchodovateľných tovarov išiel prevažne na vrub menej výrazného povianočného poklesu cien, mohli by sme v nasledujúcich mesiacoch pozorovať miernu korekciu medziročného rastu cien smerom nadol,“ dodáva Koršňák. Výpredaje v januári oproti decembru znížili ceny odevov a obuvi asi o jedno percento, medziročne však tieto tovary boli o takmer tri percentná drahšie.

Podľa niektorých analytikov by sa tempo medziročného rastu cien malo udržať nad tromi percentami počas celého roka. Najviac v januári stúpli ceny v doprave, bývaní a pri potravinách.

„Vyššie ceny v doprave sú dôsledkom novembrového zdražovania lístkov v železničnej doprave a pretrvávajúceho rastu pohonných látok,“ povedala analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Na pumpách tankujú šoféri až o vyše sedem percent viac ako vlani.

Pod medziročné 3,5-percentné zdraženie potravín sa podpísali najmä vyššie ceny zeleniny a ovocia. Minimálne pri potravinách by sa to však tento rok malo zmierniť. Sadovská očakáva výraznejšie zlacnenie len pri cukre či zemiakoch, celkový nárast cien potravín má byť na úrovni dvoch percent.

„Spotrebitelia sa už tradične sťažujú na vysoké ceny potravín a ich ustavičný rast. Celkove aj ich kvalita skôr klesá, ľudia často zisťujú predaj potravín po dátume spotreby,“ hovorí výkonný riaditeľ Združenia slovenských spotrebiteľov Miroslav Tulák.

Podľa neho idú s cenami dole iba obchodníci v nepotravinárskom sektore. „Konkurencia sa zvyšuje, obchodníci sa sťažujú, že napríklad televízory musia predávať prakticky s nulovou maržou,“ dodáva Tulák.

Kým vlani sa pod vyššie ceny v obchodoch podpísali najmä rastúce ceny komodít na svetových trhoch či doznievanie konsolidačných opatrení vlády z úvodu roka, najnovšie ceny v obchodoch ovplyvňuje podľa analytika X-Trade Brokers Kamila Borosa do značnej miery politika Európskej centrálnej banky.

„Množstvo peňazí v obehu sa zvyšuje väčším tempom, ako pribúda tovarov a služieb. To spôsobilo aj pokles kúpyschopnosti európskej meny a následný rast cien,“ konštatuje Boros.

Stopnúť ceny v obchodoch by malo v tomto roku najmä globálne oslabenie hospodárskej aktivity, ako aj čoraz nižšia spotreba domácností. Tá je podľa analytika Next Finance Martina Prokopa opatrná v celej Európe. Analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak pridáva ďalšie súvislosti. „Ceny komodít koncom minulého roka poklesli, momentálne sa však už opäť dvíhajú. Kvôli iránskemu napätiu zdražujú ropa a ropné produkty. Silná zima v Európe potlačila nahor ceny obilnín a olejnín. Euro by mohlo mierne posilniť, vďaka čomu by bol dovoz lacnejší,“ tvrdí.