Bulhari nám prácu nezoberú, ale rast bude pomalý

Branislav Toma | 15.03.2012 20:00, aktualizované: 
Slovenská ekonomika posledných desať rokov rástla 4,8-percentným tempom. Podľa riaditeľa firemného a investičného bankovníctva UniCredit Bank Miroslava Štrokendla bude úspechom, ak sa slovenskej ekonomike podarí v nasledujúcej dekáde rásť v priemere aspoň polovičným tempom.

Je v silách štátu zabezpečiť i ďalších desať rokov porovnateľný rast?
Takto vysoký rast sa už nedá zopakovať. V roku 2000 bolo Slovensko v podstate na dne. Teraz, nech by tu bola akákoľvek zázračná vláda, tak reálnym úspechom by bolo dosiahnutie aspoň polovičnej dynamiky rastu. Na dosiahnutie takého rastu treba vytvoriť dlhodobo stabilné podnikateľské prostredie, čo umožní firmám vytvoriť si podnikateľskú stratégiu na dlhšie obdobie.

Dokedy bude stačiť na zabezpečenie rastu nízke daňové zaťaženie práce?
Všetko sa určite nedá riešiť len cez dane. Nastavenie nízkeho daňového zaťaženia v minulosti pomohlo Slovensku v raste a teraz je napríklad dôležité investorov informovať o vysokej produktivite práce. Tá je na Slovensku najvyššia spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Zahraniční podnikatelia tu teda dokážu nájsť relatívne dobrú pracovnú silu. Máme informácie o tom, že napríklad v Bulharsku a Rumunsku to nie je až také ružové, čo sa týka práve produktivity pracovnej sily.

Podnikatelia sa sťažujú najmä na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Treba sa zamyslieť nad tým, ako motivovať mladých ľudí, aby neštudovali len gymnázia, ale viac sa zameriavali na technické smery. Zoberte si napríklad informatikov, tí po skončení školy nemajú žiadne problémy s nájdením práce. Kde sa však uplatnia stovky vyštudovaných politológov, to nikto nevie povedať. Mladí ľudia by sa teda už pri výbere školy mali zamyslieť nad tým, aké sú ich šance zamestnať sa po skončení štúdia.

Dá sa dosiahnuť ekonomický rast i bez podpory zahraničných investorov?
Investičné stimuly krivia podnikateľské prostredie. Firma, ktorá od štátu získa peniaze, má neférový náskok oproti podnikom, ktoré nedostanú nič. Bohužiaľ v Európskej únii prebieha boj o zahraničné investície a tento trend sa v budúcnosti bude len zostrovať. No a pokiaľ okolité krajiny budú podporovať príchod zahraničných investorov, Slovensko nebude môcť zostať bokom a bude musieť uvažovať nad určitou formou podpory.

Sú schopné priemyselné podniky i v budúcnosti ťahať rast zamestnanosti?
Podľa našich analýz zvyšovanie zamestnanosti môžeme dosiahnuť len príchodom nových investorov či vytváraním nových miest v sektore služieb, kde veľmi zaostávame napríklad v oblasti cestovného ruchu. Existujú rôzne modely podpory podnikania a ako bankár uvediem príklad z finančného sektora. V Slovinsku majú tiež špeciálny bankový odvod, ale pokiaľ banka rastie v oblasti financovania malých a stredných podnikateľov, tak ho neplatí. Inými slovami, banky motivujú k podpore domácich podnikateľov.

Spomalí slovenské hospodárstvo po zvýšení bankovej dane, ako ho navrhuje budúca vláda Smeru?
Dosah to bude mať určite, ale nemyslím si, že by pre ňu prišlo k spomaleniu slovenského hospodárstva. Na druhej strane, tých 90 miliónov by sme mohli použiť na väčší objem úverov pre ľudí či podniky. Takto bude prerozdeľovať tieto zdroje štát.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ