U Mikloša sa kupoval softvér bez súťaže

Rezort nespravil súťaž, aj keď na trhu existujú viaceré firmy poskytujúce podobné služby. Po tom, čo sa Mikloš chystal podpísať spornú zmluvu na licencie s Microsoftom a uzavrel tiež kontrakt s IBM na problémový systém pre daniarov, ide o ďalšie čudné zmluvy v rezorte.

Ministerstvo napriek tomu tvrdí, že dané programy dokázali pre potreby štátnej správy Slovenska naprogramovať len dve spoločnosti. Firma SAP Slovensko tak ešte vlani tesne pred Vianocami bez väčšej pozornosti verejnosti získala zákazku za takmer dvanásť miliónov eur a spoločnosť InterWay za viac ako pol milióna eur. Zmluvy uzatvorené s týmito spoločnosťami poslal denník Pravda viacerým spoločnostiam s tým, či by aj ony dokázali štátu poskytnúť rovnaké služby a ak by o zákazke vedeli, či by sa prihlásili do prípadnej verejnej súťaže. Trúfla by si na to napríklad firma Softip. K vyhláseniu verejnej súťaže a snahe získať pre štát čo najvýhodnejšiu cenu malo prísť aj podľa odborníkov na transparentnosť z tretieho sektora.

„Zmyslom využitia hospodárskej súťaže pri nákupoch štátu je využiť konkurenciu na zníženie ceny a zabezpečiť rovnaké podmienky na podnikanie. Exkluzívna zmluva uzatvorená bez súťaže je proti elementárnym princípom obstarávania,“ povedal Peter Kunder z Aliancie Fair-play. Ministerstvo financií napriek tomu tvrdí, že práve priamymi zákazkami sa dajú výrazne ušetriť štátne peniaze.

„Zmluva so spoločnosťou SAP Slovensko je multilicenčná zmluva pre celú štátnu správu, ktorú prerokovala vláda a pri ktorej sa podarilo dohodnúť výrazné zľavy na produkty SAP – zhruba na úrovni päťdesiatich percent,“ povedala Danica Hritzová z ministerstva financií. Ministerstvo však už neuviedlo, na základe čoho vyhodnotilo ako najvýhodnejšie 50-percentné zľavy spoločnosti SAP Slovensko, ktorej bola zákazka pridelená priamo bez toho, aby o nej vedeli aj iné firmy pôsobiace na slovenskom trhu.

Nízke ceny ako svoju hlavnú výhodu vidí i spoločnosť SAP Slovensko. „Spoločnosť SAP Slovensko dodáva štandardizované licencie pre verejnú správu za zmluvne mimoriadne výhodných podmienok a poskytuje až 51-percentnú zľavu na licencie SAP,“ povedal Slavomír Šikuda, hovorca spoločnosti SAP Slovensko. Zákazka za takmer dvanásť miliónov eur by pritom bola zaujímavá i pre iné firmy a ministerstvo financií tak pri použití priameho zadania nemá nijakú záruku získania naozaj najnižšej ceny. ,,Mne to pripomína úroveň obchodovania v rozvojových krajinách," dodal Kunder.

„Zmluva bola uzatvorená na základe rokovania bez zverejnenia z dôvodu, že jedine SAP Slovensko oproti iným dodávateľom vedela okrem výrazných zliav poskytnúť aj transfér softvérových licencií a flexibilitu softvérových licencií,“ povedala Hritzová. SAP Slovensko tak podľa ministerstva financií ako jediná firma vedela zabezpečiť presúvanie licencií SAP medzi jednotlivými inštitúciami verejnej správy a súčasne zabezpečiť možnosť výmeny jedného typu licencie za iný typ. „Tým sa vytvára predpoklad na ďalšiu úsporu nákladov na softvérové riešenia v štátnej správe,“ dodala Hritzová z ministerstva financií.

So spoločnosťou InterWay zas ministerstvo financií priamym zadaním podpísalo zmluvu o dodávke služieb pre databázu Oracle za 560-tisíc eur. „Bolo potvrdené spoločnosťou Oracle, že spoločnosť InterWay je členom Oracle PartnerNetwork Programu so štatútom Oracle Partner One a je jediným výhradne povereným dodávateľom služieb technickej podpory programov Oracle pre ústredné orgány štátnej správy Slovenska,“ vysvetľuje Hritzová.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Koniec večnej dvojky.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Mikloš len nedávno čelil kritike za to, že chystal podpis zmluvy s Microsoftom na licencie za 53 miliónov eur, aj keď viaceré úrady avizovali, že sú schopné prejsť aj na voľne dostupné programy. Podpis napokon nechal Mikloš na novú vládu.

Pri uzatváraní zmlúv na tvorbu informačných systémov pre daňové úrady však minister pochybil. Miklošom podpísaný dodatok k zmluve s IBM umožnil bez verejnej súťaže vyvíjanie nového informačného systému KONS, ktorý po nasadení do ostrej prevádzky na tri mesiace odstavil celú daňovú správu. Situácia sa až v pondelok vyriešila návratom k pôvodnému systému. Spoločnosť IBM pritom neniesla nijakú zodpovednosť za chyby nového systému.

Zákazky u daniarov dostali firmy s väzbami na bývalého prezidenta daňového úradu. „Prepojenia by boli celkom nezaujímavé, keby sa zmluva podpísala na základe férovej súťaže, išlo by o najlepšiu cenu a všetko by fungovalo, ako má. Keďže je to inak, môžeme dúfať, že polícia príde na odpoveď, prečo uprednostnil riešenie, ktoré daňovej správe prinieslo katastrofu,“ uzavrel Kunder.