Diera v rozpočte sa pláta, vzniká nová

„Táto čiastka sa vráti do štátneho rozpočtu neskôr, no ešte v tomto roku. Znamená to, že to nebude mať vplyv na verejné financie,“ potvrdil štátny tajomník ministerstva dopravy František Palko.

Aj veľká časť zo zvyšného štvrťmiliardového výpadku, ktorá bola spôsobená sezónnosťou či plánovanými splátkami dlhu, by nemala mať na rozpočte následky, ktoré by vládu donútili škrtať či ešte tento rok zvyšovať dane. Novým problémom je však slabý výber daní. Daňové príjmy štátu zaostali za prvý štvrťrok za rozpočtovým plánom o 16 percent a v medziročnom porovnaní poklesol výber daní o tri percentá. Celkové daňové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli ku koncu marca podľa údajov Finančného riaditeľstva 1,9 miliardy eur.

Podľa analytika Next Finance Martina Prokopa sa začína prejavovať nadhodnotenie ekonomického rastu Slovenska. Rozpočet zostavovaný predošlou vládou bol podľa jeho slov príliš optimistický. „Z posledných čísel vychádza, že je príliš optimistický najmä v pláne výberu daní. Ukázalo sa to na dani z príjmu a spotreby, výber dane z pridanej hodnoty bol takisto príliš slabý,“ konštatuje Prokop.

Analytici sa domnievajú, že za to môže do veľkej miery aj čoraz menšia kúpyschopnosť Slovákov. „Pokiaľ by takýto trend vývoja pokračoval, vplyv na konsolidáciu by bol pochopiteľne negatívny. No robiť závery na základe prvých troch mesiacov by bolo zatiaľ predčasné. Na konci apríla budeme vedieť viac,“ povedal analytik Tatra Banky Boris Fojtík. Podľa jeho slov k horšiemu výberu prispel aj nedávny kolaps na daňových úradoch. „Odhadovať mieru zhoršenia na základe dostupných informácii by nebolo korektné,“ dodáva.

V prípade eurofondov platí, že nateraz je časť peňazí pozastavená. „V súčasnosti má Európska komisia od slovenských orgánov žiadosti na preplatenie sumy do celkovej výšky 115,8 milióna eur. Čiastka sa konkrétne týka Operačného programu životné prostredie a Operačného programu vzdelávanie. Nejde o omeškané platby, ale o ich prerušenie z dôvodu negatívnych správ o auditoch,“ povedala tajomníčka zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková. Aj tieto peniaze by však podľa Palka mali byť vyplatené ešte v tomto roku.

Podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa môže nižší výber daní v budúcom roku spôsobiť aj narušenie rovnej dane z príjmu. Progresívnu daň Smer avizuje od januára 2013. Vyššia daň pre bohatšie firmy a ľudí má priniesť do rozpočtu o 70 až 130 miliónov eur viac. Zmeny priamych daní však nemusia mať podľa Vaňa predvídateľný finančný prínos.

„Zmena priamych daní, nielen v prípade dane z príjmu fyzických osôb, ale aj dane zo zisku, ovplyvňuje motiváciu ekonomických subjektov a môže preto ovplyvniť ekonomické správanie dotknutýchsub­jektov, ide najmä o prípadnú zmenu daňového sídla či obchádzanie platenia daní,“ konštatuje Vaňo.

Nová vláda deklaruje, že k efektívnemu výberu daní majú prispieť väčšie kompetencie finančnej polície. „Zvyšovanie efektivity výberu je obligátnym predsavzatím každej vlády, pričom platí, že stovky miliónov, ktoré štát nedokáže vybrať, neležia na ulici, ale cesta k nim vedie cez komplex opatrení vyžadujúcich mravčiu prácu a zvyšovanie kvality zamestnancov,“ povedal analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.

Analytici sa zhodujú v tom, že situácia v oblasti hospodárskej kriminality na Slovensku sa v poslednom období zhoršila. „Ak už sa niekto pustí do podvodu, robí ho stále prešpekulovanejším spôsobom, a preto sú čoraz ťažšie odhaliteľné,“ povedala ekonómka Monika Majková–Sobeková z Paneurópskej vysokej školy. Okrem podvodov s fiktívnymi faktúrami sa často podľa jej slov napríklad odpočíta daň z pridanej hodnoty dvakrát z jednej faktúry alebo sa vymieňajú či vyhadzujú faktúry z účtovníctva. „Ťažko však bojovať s presvedčením firiem, že chcú byť ziskové a zarábať, ale platiť dane štátu nechcú,“ konštatuje Sobeková.