Dážď prišiel, ale sucho stihlo zničiť obilniny

Vlaňajšia dobrá žatva sa nezopakuje. Určite nie v najúrodnejších oblastiach Slovenska, kde pociťujú obrovský deficit zrážok od konca lanského leta. Len sever, kde po zime zostalo v pôde viac snehu, môže mať štandardné úrody. Pestovanie obilnín sa však sústreďuje na juhu a ten je už celé mesiace bez výdatnejších zrážok.

Pšenica zajace neukryje

„Už je to nezvratné – úroda bude nižšia, pšenica rastie slabo a jačmeň takmer vôbec,“ opisuje aktuálnu situáciu na poliach juhozápadného Slovenska Tibor Roháčik, šéf šľachtenia vo Výskumno–šľachtiteľskom ústave Selekt Bučany. Jeho kolega zo sládkovičovskej šľachtiteľskej stanice Hordeum Ľudovít Sleziak pripomína, že zajace sa už dávno mali ukryť v porastoch pšenice, tie sú však nezvyklo nízke.

Pšenica má slabo vyvinutú koreňovú sústavu, poriadne neodnožuje, hrozí, že v klase bude menej zŕn. Jačmeň niekde ešte ani poriadne nepovzchádzal, niekde počas bláznivého apríla vymrzli sady aj cukrová repa, vyorali sa tisíce hektárov repky olejnej. Všetko nasvedčuje tomu, že to bude chudobný a pre spotrebiteľa pravdepodobne drahší rok.

Úroda nižšia o tretinu?

O koľko bude nižšia úroda? V tejto chvíli je to veľká hádanka. Niekde o desať, inde aj o pätnásť a možno až tridsať percent. Všetko závisí od toho, či máj prinesie bohatšie zrážky. Poľnohospodári by si želali dlhotrvajúci výdatný dážď, ktorý by priniesol aspoň 20, ešte lepšie 30 milimetrov zrážok. Čo milimeter, to liter na štvorcový meter smädnej zeme.

Lenže podľa predpovedí z oblakov toho veľa nespadne. Dážď z uplynulých dní nebol na viacerých miestach dostatočný.

Po suchu výdatne nezaprší

V západnej Európe je chladno a farmárom tam prší ako na objednávku už okolo týždňa. Prečo sa Slovensku dážď vyhýba?

„Prírodné prostredie sa dlho vysušovalo a prehrievalo a v takýchto podmienkach sa ťažko tvoria zrážky,“ vysvetľuje klimatológ Pavel Faško. V atmosfére nad Slovenskom nie je dosť vlhkosti, po dlhých obdobiach sucha vždy dlhšie trvá, kým dôjde k „prestavbe“ tlakových úkazov, ktoré určujú počasie, znie vysvetlenie klimatológa.

Na vývoj počasia už zareagovali trhy. Mlynári, ktorí po žatve nenakúpili obilie, majú problém. Cena pšenice na Slovensku vyletela k 190 až 200 eurám za tonu a za túto cenu sa vyváža do zahraničia.

„Momentálne je na Slovensku pšenica drahšia ako v Maďarsku či susednom Česku, pričom cena stále rastie kvôli exportu,“ objasňuje generálny riaditeľ Mlynu Štúrovo Peter Močko.

Cena múky porastie

Slovenské sklady obilia sa rýchlo vyprázdňujú. Mlynári, ktorí melú múku z drahšej pšenice, už otvorene hovoria o nevyhnutnosti zvýšiť cenu múky aspoň o 10 až 15 percent. „Múka zdražie, ale nebude to okamžite ako pri benzíne či nafte,“ hovorí Peter Močko.

Kvôli oznamovacej povinnosti sa zdraženie natiahne najmenej o mesiac. Potom nasledujú vyjednávania mlynárov s obchodnými reťazcami. A tie majú veľa dodávateľov múky zo zahraničia, takže výsledné želané zdraženie múky nemusí byť zďaleka také vysoké, ako by si želali mlynári. Najskôr sa podľa Močka prejaví na prelome júna a júla.

Svet môže zdraženie zmierniť

Cena pšenice sa už dávno netvorí na Slovensku, ale na veľkých svetových trhoch. Najväčší svetoví producenti podľa analytika Petra Čermáka zo spoločnosti Coloseum neočakávajú výraznejší výpadok v produkcii pšenice. „Nevidíme dôvody na to, prečo by sa ceny pšenice vo svete mali zvyšovať,“ tvrdí Čermák. To isté si myslí aj Marián Uhrík zo Zväzu výrobcov krmív: „V západnej Európe prší, Francúzsko a Nemecko budú mať dobrú úrodu.“

Lenže aj globálny trh pozná miestne turbulencie. „Už nemáme pšenicu, dávno sme ju predali,“ hovorí senecký farmár Zdenek Černay. Ten, kto nezavlažuje, môže podľa neho očakávať v porovnaní s vlaňajškom len dvojtretinovú úrodu. Súhlasí s ním aj Ivan Oravec, predseda PD Devio Nové Sady.

„Je to zúfalé, v marci spadli na naše polia ani nie dva milimetre, v apríli chudobných pätnásť milimetrov vody. Ešte sa nestalo, aby sme pšenicu podsievali jačmeňom.“

Záchranou je zavlažovanie

Černay sa zachraňuje závlahami. Denne zavlaží 70 hektárov, ale na všetky porasty pšenice a jačmeňa sa so zavlažovačmi nedostane. „Nezavlažené porasty sú biedne, zhadzujú odnože, pre farmárov, ktorí nemajú závlahy, to bude katastrofa,“ opisuje čierny scenár. Ak pravda, nezaprší. Doteraz extrémne horúci máj s teplotami o 10 až 12 stupňov vyššími, ako je normál, sa zahráva s poľnohospodármi, ale aj so spotrebiteľmi ako mačka s myšou.