Staršia generácia sa na trhu práce nevie predať

Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo medzi nezamestnanými až 23 percent päťdesiatnikov a starších ľudí, kým v marci 2011 bol ich podiel 22,4 percenta.
Lektorka Ľubomíra Hnátová tvrdí, že mnohí ľudia v staršom veku diskriminujú sami seba. „Je to generácia, ktorá sa nezvykla chváliť. Hovorilo sa, samochvála smrdí. Potom nevedia, čo si dať do životopisu. Jeden päťdesiatnik urobil za život 40 skvelých vynálezov, ale prišlo mu to banálne.“

Podľa nej by sa napríklad ani matky nemali hanbiť predať fakt, že boli na materskej dovolenke. „Ja osobne by som si to do životopisu nedala. Áno, je tam medzera a vyzerá to tak, že som bola nezamestnaná. Ale keď sa ma na to spýtajú, poviem, že som sa venovala tej najlepšej práci v živote. Zdokonalila som sa v manažérskych činnostiach, kooperácii a neverbálnej komunikácii.“

Väčšou prekážkou pre ženy a mužov v staršom veku sú však podľa Hnátovej počítače. „Je vidno priepastný rozdiel medzi mladými a staršími. Bez internetu sa dnes nezamestnáte. Stále je veľa takých, čo neovládajú nové technológie, preto si myslím, že ich nediskriminuje vek­.“

Oponoval jej starší pán v obleku. Nechcel zverejniť meno. Má 55 rokov, vysokú školu, celý život pracoval na vedúcich pozíciách na pošte, no už rok si nevie nájsť prácu. „Určite je to kvôli veku. Rozposlal som vyše sto životopisov, počet pohorov už nerátam.“ Pol roka dostával podporu, posledného pol roka žije už len z platu manželky a hovorí, že je to na hrane. „Už mi je to jedno. Pôjdem za robotníka do Rakúska alebo Talianska. Ovládam angličtinu.“

Aj podľa ministra práce Jána Richtera patria ľudia tesne pred dôchodkovým vekom k dvom najohrozenejším skupinám na slovenskom pracovnom trhu. Tou druhou sú mladí do veku 29 rokov.

„Slovensko je súčasťou ôsmich krajín v Európe, ktoré evidujú najvyššie percento nezamestnaných mladých.“ Za kľúčové označil zmeny v učilištiach, aby neprodukovali nezamestnaných, ale odborných pracovníkov. Na ich nedostatok upozornil nedávno nemecký veľvyslanec Axel Hartmann, ktorý tak tlmočil na ministerstve hospodárstva postreh nemeckých investorov. Návštevníci si mohli priamo na výstavisku vyskúšať, akí sú zdatní v cudzom jazyku, otestovať sa, na akej úrovni zvládajú počítače či rôzne stroje.

Zamestnávatelia a agentúry zo Slovenska tu ponúkali spolu približne 7 500 pracovných miest. Ďalšie miesta tvorili ponuky zo zahraničia. „Vyvesili sme tu ešte asi 6 000 ďalších miest, zoradených podľa krajov, ktoré evidujú úrady práce,“ uviedla Katarína Slamená z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa hovorkyne portálu Profesia.sk Lucie Burianovej je v súčasnosti najväčší záujem o programátorov, obchodných zástupcov, administratívnych pracovníkov, softvérových inžinierov. „Pozície programátorov či výkonných riaditeľov sa dlhodobo nedarí obsadiť. Môže to byť tým, že zamestnanci dnes nešpekulujú so zmenou zamestnania a z trhu sa vytratili takzvaní job hopperi.“

Ľudia hľadajúci si prácu by sa mali podľa psychologičky Alexandry Hanákovej aspoň na chvíľu zastaviť a urobiť si osobnú SWOT analýzu – v skratke to znamená urobiť si zoznam schopností, v ktorých človek naozaj vyniká. „Treba si spraviť malý poriadok sám v sebe.“ Človek tak predíde sklamaniam a pustí sa len do takých ponúk, na ktoré sa hodí.