Banky sa potichu pripravujú na odchod Grécka z eurozóny

ČTK | 11.05.2012 15:43
Grécko, ekonomika, šetrenie Foto:
Ilustračné foto
Množstvo veľkých bánk v Európe aj inde sa v tichosti pripravuje na odchod Grécka z eurozóny a jeho návrat k drachme. Tvrdí to ľudia z branže, podľa ktorých to ale nie je nič nové.

S možnosťou, že by Grécko mohlo z eurozóny odísť, sa v bankových kruhoch počíta už od začiatku dlhovej krízy, teda zhruba od roku 2009. K pochyb­nostiam, či má Grécko v eurozóne ešte svoje miesto, prispieva súčasná kríza na tamojšej politickej scéne.

„Veľa bánk, hlavne v Európe, ale aj tu, s touto variantou počíta už dlho,“ potvrdil analytik Hartmut Grossman z americkej konzultačnej firmy ICS Risk Advisors, ktorého citovala agentúra Reuters. Povolebný vývoj v Grécku tieto úvahy posunul do popredia.

„Vo všetkých finančných inštitúciách sa ale naozaj pripravujú alternatívne plány pre prípad, že sa to stane. Odchod Grécka z eurozóny nie je novou myšlienkou,“ dodal.

Niektoré banky drachmu zo svojich obchodných systémov nikdy nevymazali, aj keď Grécko do eurozóny vstúpilo už v roku 2001, teda pred 11 rokmi. Ak by teda problémy so splácaním dlhu Grécko donútilo uchýliť sa k svojej pôvodnej mene, väčšina bánk by túto zmenu hravo zvládla. Aspoň čo sa technických opatrení týka. Niečo iné sú právne problémy; tie by boli asi oveľa väčšie.

Banky získali množstvo skúseností s prechodom na nové meny už dávno, veľkou skúškou bol napríklad v roku 1991 rozpad sovietskeho impéria a vznik mnohých samostatných štátov. Na scéne sa tak vedľa pôvodne sovietskeho rubľa ocitli aj ďalšie meny, napríklad estónska koruna či kazašský Teng. Príchod eura už teda nebolo nič nové.

Európska únia už mnohokrát uviedla, že si želá, aby Grécko členom eurozóny zostalo. K rovnakému výsledku dochádzajú aj prieskumy verejnej mienky medzi gréckymi obyvateľmi. S tým ale trochu kontrastuje výsledok parlamentných volieb, v ktorých veľa občanov odovzdalo hlas tým stranám, ktoré sú proti ďalším úsporám a chcú Grécko vyviazať zo sľubov, ktoré krajiny dala výmenou za finančnú pomoc zahraničným veriteľom.

Volebný výsledok tak spochybňuje ďalšie čerpanie pomoci, ktorú si Grécko dohodlo s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a ostatnými členmi eurozóny. Európsky fond finančnej stability (EFSF) už síce ďalšiu tranžu schválil, do Grécka sa ale z 5,2 miliardy eur zatiaľ dostalo o miliardu menej. O zvyšku sa má ešte len rozhodnúť.