Mlynky? Nenápadná rozbuška

Miestna rodáčka Gizela Molnárová má manžela Maďara z Lučenca, ktorý po slovensky nevedel. Ona zasa pochádza zo slovenskej rodiny z Mlynkov. Vzali sa a manžel sa musel v Maďarsku naučiť po slovensky, lebo v dedine je slovenčina normálna. Založili ju slovenskí prisťahovalci a dodnes sa 54,6 percenta miestnych hlási k slovenskej národnosti. Zvyčajne mala slovenských starostov, ale po predchádzajúcich voľbách sa do obecného úradu dostal Maďar József Lendvai. Vo vitríne svojej kancelárie si síce nechal veľkú slovenskú vlajku, s jeho nástupom sa však začali spory, ktoré v stredu riešila aj slovenská vláda.

„Do dediny sa v predchádzajúcich rokoch prisťahovalo veľa ľudí z okolia Budapešti. Napriek tomu medzi ľuďmi spory nie sú, no začali sa hádky medzi novým starostom a slovenskými spolkami,“ hovorí Molnárová.

V Mlynkoch pôsobí dobrovoľný spolok Slovenská samospráva, ktorý organizuje oslavy, pozýva slovenské divadlá, veľvyslanca. Šéfka spolku Marta Demjénová hovorí, že 260 rokov bol v dedine pokoj, ale nový starosta a obecní poslanci urobili rozruch. „Hneď na prvej obecnej slávnosti nedovolili deťom spievať a recitovať po slovensky. Vydávali sme s obcou spoločný dvojjazyčný časopis, ale starosta ho zlikvidoval. Učiteľom v slovenskej škole prestali platiť národnostný príplatok. Hľadali sme do školy novú riaditeľku s podmienkou, aby vedela po slovensky. Starosta podmienku odmietal. Tento týždeň spory vyvrcholili, starosta chce vysťahovať dva slovenské spolky zo Slovenského domu a umiestniť ich do budovy školy. Jeden obecný poslanec navrhol zrušiť slovenčinu v škole, lebo ju vraj nikto nechce. Poslali rodičom dotazníky a 99 percent, naopak, povedalo, že slovenčinu chcú.“

Mlynky sú postavené pod sedemstometrovým kopcom Pilis. Slováci žijú najmä v staršom centre dediny. Popri ceste sú podlhovasté domy otočené priečelím do cesty ako v typických slovenských horských dedinách.

O sporoch medzi slovenskými spolkami a starostom vie v dedine len zopár ľudí. „Že starosta chce vysťahovať spolky zo Slovenského domu? Neverím, to neurobí,“ hovorí miestny Slovák Sándor Šípoš. „Alebo urobí? Maďari by chceli všetko odtiaľto odložiť, všetkých Slovákov.“

Pred domami na ulici blízko centra debatujú dve starenky. Slovenka Pavla Pintérová a Maďarka Eva Kertisová. „Ale kdeže, tu hádky nie sú. Nikdy ani neboli, vždy sme sa všetci ľúbili. My sme sa už narodili tu, len pánbožko vie, z ktorej oblasti Slovenska pochádzali naši predkovia,“ reaguje prekvapená Pintérová na otázky o hádkach medzi starostom a spolkami.

„Ani mne sa to nezdá. Naozaj to starosta robí? Kto vám to rozprával?“ potvrdzuje dedinčan Ján Štefan Kara, že medzi ľudí ešte hádky veľmi neprenikli. Organista v kostole, Maďar János Kelemen, však o nich počul. „Ľudí v dedine to neovplyvní. Aj v kostole vždy spievam po slovensky, po maďarsky, nikomu to nerobí problém,“ tvrdí.

Slovenské nápisy sú všade. Nielen na oficiálnych miestach, ale aj na potravinách, vo výčape. Z viet Slovákov cítiť silný maďarský prízvuk, niektorí si občas nevedia spomenúť na slovíčka. Priamo v dedine nepracuje takmer nik, väčšina dochádza do neďalekej Budapešti.

Vplyv veľkomesta cítiť v novej časti. Veľké autá, moderné domy. Bývajú v nich ľudia, čo predali v Budapešti byty a presťahovali sa na vidiek. „Sťahuje sa ich sem čoraz viac. Hovoril som slovenskému veľvyslancovi, že onedlho v Mlynkoch nebude počuť slovenské slovo,“ hovorí Kara. Jeho priezvisko je turecké: „Boli tu aj Turci. Keď ich vyhnali, dedinu osídlili Slováci. Prišli za robotou, usadili sa. Pracovali najmä v lesoch. Za minulého režimu boli v dedine pece na pálenie vápna, ale veľa ľudí ešte stále robilo v lese. Teraz väčšina cestuje do Budapešti,“ vysvetľuje.

Obecný úrad a budova Slovenského domu sú na jednom dvore. Starosta József Lendvai sa tak so svojimi nepriateľmi zo spolkov denne stretáva. Lendvai hovorí, že budova Slovenského domu je obecná, spolky neplatia za kanceláriu v dome ani forint. „Nerozumiem, prečo sa búria, veď im poskytneme bezplatne inú kanceláriu o dvesto metrov ďalej. My kanceláriu v Slovenskom dome potrebujeme. Sídli v nej päť spolkov, ale vysťahujeme iba dva – Slovenskú samosprávu a Regionálne kultúrne stredisko pilišských Slovákov, ktoré tam sú najčastejšie a majú aj najviac vecí. Kanceláriu využijeme na rokovania. Keď napríklad príde slovenský veľvyslanec, prijmeme ho tam,“ vysvetľuje Lendvai.

Šéfka Slovenskej samosprávy Marta Demjénová sa na argumentoch starostu smeje: „Slovenský veľvyslanec s delegáciou vždy chodí k nám, nie k starostovi. Starosta ešte nemal návštevu, na ktorú by potreboval väčšie priestory. A keby chcel niekoho prijať, pokojne môže prísť za nami a my mu kanceláriu otvoríme. No on sa nikdy neprišiel dohodnúť, priamo nás chce vysťahovať,“ hovorí Demjénová.

Obaja tvrdia, že ten druhý „z blchy urobil elefanta“ a nerozumejú prečo.