Zachránil svet, kým Kremeľ spal

ik, Pravda | 24.09.2008 10:02
Stanislav Petrov Foto:
Šesťdesiatdeväťročný Stanislav Petrov tvrdí, že nie je nijaký hrdina, iba prijal správne rozhodnutie v správnom čase.
Ohlušovalo ho kvílenie sirény, nad hlavou mu svietil červený nápis RAKETOVÝ ÚTOK a počítač tvrdošijne opakoval, že päť medzikontinentálnych rakiet smeruje z USA do Sovietskeho zväzu. Do možného vypuknutia tretej svetovej vojny zostávali minúty. Muž, ktorý mal pred štvrťstoročím poplach oznámiť Kremľu, sa však spoľahol na svoj úsudok.

„S piatimi raketami sa jadrová vojna nezačína,“ hovorí 69-ročný Stanislav Petrov vo veľkom exkluzívnom rozhovore pre Pravdu, ktorý vyjde v piatok 26. septembra.

Má povesť zabudnutého hrdinu studenej vojny, ktorého meno a príbeh sa svet dozvedel až po rozpade Sovietskeho zväzu. Stres prežitý pri raketovom poplachu, ktorý sa rozhodol neoznámiť Kremľu, ho zdravotne poznačil. Po krátkom čase odišiel do výslužby a desať rokov pracoval ako civilný zamestnanec rezortu obrany. Ako vdovec žije s dospelým synom v podmoskovskom mestečku Friazino z dôchodku, ktorý v prepočte nedosahuje ani šesťtisíc korún, čiže dvesto eur.

Keď sa hovorí o tom, že zabránil jadrovej vojne, privádza ho to do rozpakov a skromne zdôrazňuje: „Nespravil som nijaký hrdinský čin. Robil som si svoju prácu a v správny čas som sa správne rozhodol.“

Na otázku, či ho vyznamenali, či povýšili za správne vyhodnotenie kritickej situácie, odpovedá: „Nevyznamenali a nepovýšili, ale ani nepotrestali. Pôvodne síce hovorili o nejakej odmene, ale vo vyšetrovacej komisii boli ľudia, ktorí boli zodpovední za nedostatky systému, a keby ma vyznamenali, niekoho by, naopak, museli prísne potrestať. Takže radšej našli nedostatky aj u mňa. Vraj som nevyplnil služobný denník. Vysvetlil som im, že v jednej ruke som držal telefón, ktorým som podával hlásenie hore, v druhej mikrofón na vydávanie príkazov dole a tretiu ruku nemám.“ "Tak prečo si ho nevyplnil dodatočne,“ spýtali sa ma. "Už len to,“ povedal som, "a potom príde vyšetrovateľ, do rúk vezme slúchadlo a mikrofón, opýta sa ma, ako sa tak dajú v reálnom čase viesť záznamy a pošle ma hneď za podvod do basy.“