OSN znásilnenia nepotrestá. Kongo však modré prilby potrebuje

Andrej Matišák | 12.09.2010 19:54
Kongo Foto: ,
Misia OSN v Kongu sa kráti. Vojaci majú mandát zatiaľ len do 30. júna 2011. Ak modré prilby odídu v tomto termíne, nechajú za sebou bez ochrany ženy, deti a menšiny.
Len v roku 2009 znásilnili v Demokratickej republike Kongo osemtisíc žien. To je údaj Organizácie Spojených národov (OSN). Koľko prípadov sexuálneho násilia zostalo v africkej krajine nepovšimnutých?

Pri jednom z posledných útokov rebeli znásilnili v oblasti Kivu 150 až 200 žien a viacero chlapcov. Celkovo je týchto prípadov za niekoľko minulých týždňov asi až päťsto. Aj o týchto hrozných činoch sa svet dozvedel až po viacerých dňoch.

"Je bohužiaľ bežné, že znásilnenia nikto nehlási. Jednoducho preto, že sa ľudia boja odvety,“ povedal o incidente Martin Nesirky, hovorca generálneho tajomníka OSN Pan Kim-muna. Jeho zástupca Atu Khare uviedol, že mierotvorcovia svetovej organizácie zlyhali a musia vykonávať svoju prácu lepšie.

OSN má v Kongu najväčšiu mierovú misiu na svete. Doteraz bola známa pod menom MOMUC, od augusta sa volá MONUSCO. V krajine pôsobí takmer 20-tisíc modrých prilieb. Bezpečnostná rada OSN oznámila, že je potrebné prijať všetky kroky, aby sa prípadom hromadných znásilnení zabránilo. "Páchatelia sa za svoje činy musia zodpovedať,“ uviedla aj Margot Wallströmová, ktorá je špeciálnou vyslankyňou OSN so zameraním na obete sexuálneho násilia v ozbrojených konfliktoch.

Je však veľmi nepravdepodobné, že sa niekto dostane pred tvár spravodlivosti. Znásilnenia sa odohrali len niekoľko desiatok kilometrov od základne jednotiek OSN a ich prvoradou úlohou je pritom chrániť civilné obyvateľstvo. Pravdepodobní páchatelia pochádzajú z Demokratických síl oslobodenia Rwandy a miestnych milícií Mai Mai. Modré prilby ich však naháňať asi nebudú. Jednotky OSN síce podporili operáciu konžskej armády, ktorá pátra po páchateľoch, ale výsledkom je len niekoľko zatknutých.

"Nemyslím si, že by sa MONUSCO malo snažiť o akcie, pri ktorých bude prenasledovať a zabíjať členov skupín rebelantov v Kongu. Malo by to katastrofálny dosah na miestnych ľudí, keďže ozbrojenci by sa pomstili na nich,“ povedala pre Pravdu Séverine Autesserreová z Kolumbijskej Univerzity a autorka knihy Problém Konga. "MONUSCO však môže urobiť viac pre ochranu miestneho obyvateľstva. Jednotky by mohli byť aktívnejšie, viac spolupracovať s ľuďmi, ktorí žijú v odľahlých vidieckych oblastiach. Civilný personál OSN by sa zase mal snažiť zabraňovať vytváraniu konfliktov najmä na miestnej úrovni,“ hovorí Autesserreová.

Ak misia OSN v Kongu skončí, tí najslabší... Foto: AP, SITA
Kongo Ak misia OSN v Kongu skončí, tí najslabší zostanú úplne bez ochrany.

Demokratická republika Kongo bola v rokoch 1998 až 2003 svedkom rozsiahlych bojov, ktoré sa súhrne nazývajú aj Veľká africká vojna. Tá si vyžiadala takmer štyri milióny obetí. Keďže oblasť je stále nepokojná, mŕtvi pribúdajú a ich počet už prekročil päť miliónov.

OSN pôsobí v Kongu od roku 1999. "Všeobecne sa hovorí o zlyhaní mise. Hoci však ide o najväčšiu a najdrahšiu operáciu Organizácie Spojených národov, aj tak nemá dostatočné zdroje. Pôsobí v tretej najväčšej africkej krajine, kde žije viac ako 60 miliónov ľudí,“ pripomína Autesserreová. "Okrem toho za ochranu obyvateľstva má byť v prvom rade zodpovedná konžská armáda. Jej vojaci však často najviac porušujú ľudské práva,“ vysvetľuje odborníčka.

Aj Ernesto Verdeja, profesor mierových štúdií z Notredamskej univerzity, súhlasí s tým, že jednotky OSN majú veľmi náročnú úlohu. "Ťažko by som však túto misiu oznámkoval veľmi vysoko,“ pridáva expert aj kritiku. "MONUSCO nemá dostatočné informácie o tom, čo sa deje v odľahlejších oblastiach a je veľmi obmedzené pri svojich vojenských akciách. Pokusy spolupracovať s konžskou armádou sa neskončili slávne. Miestne ozbrojené sily sú biedne vybavené a sčasti ich tvoria bývalí rebelanti a kriminálnici, ktorí nešetria civilistov,“ povedal Verdeja.

Mierotvorcovia z OSN sa okrem toho v minulosti sami zaplietli do pašovania či obchodu s ľuďmi. Aj keď išlo len o niekoľko príslušníkov modrých prilieb, prípady mali veľkú publicitu. Napriek tomu sa väčšina odborníkov zhoduje, že prítomnosť misie MONUSCO prináša isté ovocie. Mandát jednotiek Organizácie Spojených národ však trvá len do 30. júna 2011 a konžský prezident Joseph Kabila žiada o ich stiahnutie.

"Je to príliš skoro. Obávam sa hrozných následkov. Ak modré prilby odídu v tomto termíne, nechajú za sebou v Kongu bez ochrany ženy, deti, menšiny,“ myslí si Osita Afoaku z Indianskej univerzity v Bloomingtone. "Nemusí to trvať dlho a budú sa musieť vrátiť,“ povedal pre Pravdu expert na Kongo.

"Oblasti, kde sú vojaci MONUSCO, sú stabilnejšie ako ostatné. Siahnutie jednotiek bude mať absolútne katastrofálny dopad. Misia OSN sa musí ďalej podieľať na budovaní autority štátu v Kongu a podporovať funkčnú demokraciu,“ pridáva sa aj Autesserreová.