Ukázali Bulhari Putinovi falošné kosti svätého?

Svätostánok sa ocitol v obkľúčení tisícov pravoslávnych veriacich. Čakali dlhé hodiny, aby uvideli kúsky kostry svätého, ktorý podľa evanjelia krstil v rieke Jordán. „Kosti ukázali v presklenej kazete zo zlata a striebra, ktorú daroval premiér Bojko Borisov,“ napísala agentúra Reuters.

Tím archeológov viedol Konstantin Popkonstantinov, ktorý sa jasne prikláňa k názoru, že sú to relikvie Jána Krstiteľa. „Budeme ešte radi, keď sa nám podarí urobiť rádiokarbónovú analýzu, ktorá určí, koľko majú rokov. Žiaľ, v Bulharsku nemáme potrebné prístroje, musíme sa spojiť s nejakým európskym laboratóriom, aké je napríklad na Oxfordskej univerzite,“ podotkol pre Pravdu.

Bulharskí experti sa opierajú o to, že relikviár bol zapečatený, je na ňom meno známej biblickej postavy vrátane dátumu narodenia. Ich argumenty sa však stretávajú s odporcami.

Medzi pochybujúcich sa zaraďuje britský expert na biblické štúdie Paul Middleton: „Je veľmi nepravdepodobné, že nájdené kosti patria Jánovi Krstiteľovi. Nápis na je viaczmyselný a nemožno ho tlmočiť tak, že obsah relikviára sa spája s človekom, ktorý mal pokrstiť Ježiša,“ zdôraznil pre Pravdu odborník z Chesterskej univerzity. Nevylučuje, že opis pohrebu Jána Krstiteľa bol v Biblii vymodelovaný. „V takom prípade to je historicky nespoľahlivá informácia,“ podotkol, čím naznačil, že k telesným pozostatkom sa obdivovatelia ani nemohli dostať. „Veľa ľudí, ktorých dal Herodes popraviť, nebolo pochovaných a mŕtvoly niekde zhnili, ako to bývalo bežné aj s obeťami ukrižovania,“ vysvetlil Middleton.

Ďalší uznávaný expert v tejto oblasti na otázku o pravosti relikvií neodpovedal jednoznačne. Anthony Eastmond hovorí, že sa treba zamerať na vedecký a náboženský dôkaz. „Faktom je, že kosti boli prevezené na ostrov Sveti Ivan a starostlivo chránené, lebo kňazi a mnísi uverili, že prináležia Jánovi Krstiteľovi. Z pohľadu veriacich je pritom podstatnejšie, čo relikvie dokážu, než to, aké vlastne sú. Ak vdychujú do ľudí vieru, potom sú účinné, pričom niekedy robia zázraky. Čiže sú duchovne originálne bez ohľadu na svoj vedecký status,“ komentoval historik z Londýnskej univerzity.

Eastmond na opačnej strane poukázal na to, že nikdy sa nedá vedecky dokázať, že určité relikvie patria konkrétnemu svätému. „Vedecký rozbor môže iba naznačiť vek kostí a región, odkiaľ mohla daná osoba pochádzať. Navyše z Biblie sa nedočítame, aký osud stretol telo Jána Krstiteľa po jeho poprave,“ upozornil expert.

Middleton podčiarkol, že ak by sa aj dozvedel, že kosti patria človeku, ktorý žil v prvom storočí nášho letopočtu, tak si nevie predstaviť, ako sa mohli na ostrov dostať pozostatky Jána Krstiteľa. „Musel by stáť za tým všetkým niekto, kto chcel zachrániť jeho kosti, lenže v období raného kresťanstva veriaci bagatelizovali význam tejto biblickej postavy,“ uviedol odborník.

Bez ohľadu na to, čie sú kosti, Eastmond si myslí, že kostolu ich venoval niekto vplyvný, komu záležalo na pozdvihnutí Svetiho Ivana: „Existuje veľa dôkazov, že v Byzantskej ríši aj za jej hranice sa premiestňovali relikvie. Tamojšiemu kláštoru ich mohol darovať vysokopostavený duchovný alebo šľachtic, ktorý chcel posilniť náboženský význam ostrova.“

Nech je pravda akákoľvek, veľa kresťanov už uverilo, že na ostrove sa našli relikvie Jána Krstiteľa. „Od ich nájdenia navštívilo Sozopol 150-tisíc ľudí,“ citovala agentúra Reuters člena vlády Božidara Dimitrova. (Sozopol sa nachádza kilometer od Svetiho Ivana.) „Hoci sa skončila turistická sezóna, denne tam prichádza osem autobusov s veriacimi,“ dodal minister.

Bulharská vláda verí, že Sveti Ivan sa premení na významné pútnické miesto a do oblasti preto začne prúdiť viac peňazí z vrecák turistov. Preto sľúbila, že napriek hospodárskej kríze poskytne peniaze na ďalšie archeologické práce na ostrove a ďalšie investuje do oživenia tamojšieho cestovného ruchu.