Eichmannova lož rozviazala Židom jazyky

Eichmanna súdili v Jeruzaleme po tom, čo ho izraelskí agenti uniesli z Argentíny, kde od roku 1950 žil pod falošným menom. Nevyjasnené zostáva, či o jeho pobyte tušila západonemecká tajná služba. „Neexistuje jasný dôkaz, že vedela, že sa usídlil v Buenos Aires. Zároveň však nie je známe, či bol niekto iný o ňom informovaný, takže sa nedá povedať, či sa západonemecké úrady ľahostajne postavili k vypátraniu,“ poznamenal pre Pravdu anglický historik David Cesarani, ktorý napísal knihu Eichmann: Jeho život a zločiny.

Naopak, Deborah Lipstadtová sa nazdáva, že niekoľko nemeckých predstaviteľov poznalo Eichmannovo argentínske bydlisko. „Lenže spolkový kancelár Konrad Adenauer sa sústredil na vybudovanie nového Nemecka, nie na hľadanie vojnových zločincov,“ podotkla pre Pravdu americká historička, ktorej teraz vychádza kniha Súd s Eichmannom.

Sedel v sklenej klietke

Vojnový zločinec žil v Buenos Aires pod menom Ricardo Klement. Tip na jeho pravú identitu dostal v roku 1957 generálny prokurátor nemeckej spolkovej krajiny Hesensko. „Fritz Bauer si myslel, že západonemeckému justičnému systému sa nedá dôverovať vo vyšetrovaní a trestnom stíhaní bývalých nacistov, a preto správu o Eichmannovi posunul Izraelčanom,“ vysvetlil Cesarani.

Agenti z Mossadu najprv likvidátora Židov sledovali a potom vymysleli plán, ako ho uniesť. Zajali ho na ulici, naložili do auta, omámeného prepašovali do lietadla a vyložili v Izraeli. Eichmann sedel na súde v bezpečnostnej sklenej klietke, aby ho niektorý zo svedkov nenapadol. „Keď stojím pred vami, nestojím tu sám. Je tu so mnou v tejto chvíli šesť miliónov žalobcov,“ oslovil ho hlavný žalobca Gideon Hausner v narážke na počet vyvraždených Židov počas druhej vojny.

Proces s Eichmannom mal pre Izrael obrovský význam. „Pre Židov boli vždy dvaja Adolfovia – Hitler, ktorý spáchal samovraždu v berlínskom bunkri, a Eichmann, ktorý bol tvár holokaustu,“ citovala stanica BBC izraelského historika Toma Segeva. Eichmann mal totiž za úlohu uskutočniť nacistický plán úplnej likvidácie Židov.

Klamstvo otvorilo ústa

Obžalovaný na súde popieral vinu, vyhováral sa, že iba plnil príkazy. „Treba tiež dodať, že zľahčoval hrôzy holokaustu a tvrdil, že to nebolo až také zlé,“ pripomenul Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry na Slovensku. V Izraeli v roku 1961 ešte nevysielala televízia, ľudia však počúvali priame rozhlasové prenosy zo súdnej siene. „Eichmannove klamstvá oživili spomienky Židov, ktorí prežili koncentračné tábory. Boli to najmä mladí ľudia. Po vojne dali hrubú čiaru za krutou minulosťou – vedeli, že ak o hrôzach budú rozprávať, môžu traumatizovať svoje rodiny. Navyše poznám ženy so strašnými zážitkami, ktoré si po príchode do Palestíny hľadali ženíchov, čo neboli v koncentrákoch,“ povedal pre Pravdu.

Keď Eichmann počas procesu hovoril, že za nič nemôže, na viacero vecí si nespomína a holokaust podľa neho nebol až taký tragický, nastalo zjednotenie mlčiacich preživších obetí, upozornil Mešťan. „Začali rozprávať, čo prežili, uvedomujúc si, že ak neprehovoria, tak ich pravda sa nedostane von a zostane tu Eichmannovo lživé svedectvo,“ dodal. Preto sa hovorí, že tento proces pomohol upevniť dušu mladého izraelského štátu.

Advokát bol Nemec

Eichmanna obhajoval Robert Servatius. „Bol nemecký právnik. Keďže nemal členstvo v nacistickej strane, pre Izrael bol prijateľný, pričom ho chcela Eichmannova rodina,“ pripomenula Lipstadtová. „Medzi Izraelčanmi sa nenašiel žiadny advokát, ktorý by bol ochotný zastupovať Eichmanna, preto voľba padla na Servatiusa. Mal skúsenosti, pomerne čistú minulosť. Jeho služby zaplatila izraelská vláda, lacný nebol,“ podotkol Cesarani. Dodal, že Izrael chcel pre Eichmanna dobrého obhajcu, aby svet videl, že sa dodržiavajú všetky zásady spravodlivého procesu.

Historik pripomenul, že Eichmann síce nikdy nečítal Hitlerovu knihu Mein Kampf, ale pre osvojenie nacistickej ideológie to ani nepotreboval: „Stal sa fanatickým nepriateľom Židov, lebo mal v rukách inú antisemitistickú literatúru a uveril mýtom o židovskej nadvláde a sprisahaniu. Naučil sa nenávidieť.“

V roku 1962 súd vyniesol nad Eichmannom rozsudok smrti. Obesili ho, mŕtvolu spálili a popol rozsypali do mora.

Kto bol Adolf Eichmann

• Narodil sa 19. marca 1906 v Solingene v Nemecku.
• Vedenie nacistickej ríše mu zverilo riadenie vyvražďovania Židov v Európe.
• Po vojne ho Američania zatkli, ale podarilo sa mu zatajiť svoju totožnosť – vydával sa za radového člena SS.
• Utiekol z väzenského tábora, pracoval na farmách v Nemecku a v roku 1950 s falošným pasom odcestoval do Argentíny.
• V roku 1960 ho izraelskí agenti uniesli z Buenos Aires.
• Súd nad ním vyniesol rozsudok smrti. Obesili ho 31. mája 1962.