V Tunise pokračuje vojna za mier v Sýrii

„Do Tunisu pozvali organizátori predstaviteľov iba niektorých skupín sýrskej opozície a zástupcovia vlády v Damasku pozvánku na konferenciu tiež nedostali. Znamená to, že záujmy veľkej časti sýrskeho obyvateľstva, ktoré podporuje vládnu moc, nemajú zastúpenie v Tunise,“ vysvetľoval postoj Moskvy Alexandr Lukaševič, oficiálny predstaviteľ ministerstva zahraničia.

Tuniský summit, ktorí mnohí považujú za pokračovanie „vojny za mier v Sýrii“, sa koná v napätej atmosfére. Dôvodov je niekoľko. Počnúc zatiaľ neúspešným prehováraním znepriatelených strán zastaviť prejavy násilia cez odmietavé stanovisko Libanonu a Alžírska podporiť protisýrsku iniciatívu Ligy arabských štátov až po nesúhlas Turecka a Francúzska spoločne predsedať summitu. Nevraživosť medzi Parížom a Ankarou umocnil nedávno schválený zákon vo francúzskom parlamente, podľa ktorého je trestné verejné popieranie arménskej genocídy z obdobia Osmanskej ríše.

Francúzsko sa napriek tomu od začiatku usiluje hrať ústrednú úlohu v riešení tzv. sýrskeho problému. Zaujímavá je podľa niektorých komentátorov v tejto súvislosti informácia z diplomatickej kuchyne v Paríži. „Francúzsko prišlo do Tunisu s realistickým plánom, ktorý pomôže začať efektívne rokovať o zastavení násilia v Sýrii,“ cituje portál Newsru zdroj blízky francúzskemu ministerstvu zahraničia. Podľa neho sa vraj dokonca diplomatická centrála v Paríži usiluje presvedčiť prezidenta Nicolasa Sarkozyho, aby zaujal pragmatickejšie stanovisko a vzdal sa tak výhradne nepriateľského postoja k prezidentovi Bašarovi Asadovi. Francúzski diplomati to odôvodňujú o. i. strategickým významom Sýrie, ale aj oficiálnym odmietnutím USA vojensky zasiahnuť do riešenia krízy.

Po priblížení sa k realite diania v Sýrii volajú napokon aj Moskva a Peking, ktoré v BR OSN vetovali návrh rezolúcie. Považovali ju totiž za „nevyváženú“. Nespomínali sa v nej napríklad násilnosti zo strany vzbúrencov. „V prvom rade treba dosiahnuť dodržiavanie konkrétnych záväzkov vychádzajúcich zo súčasnej reálnej situácie. Napríklad obojstranné zastavenie násilia. Po dosiahnutí bezpečnosti civilistov treba posadiť za rokovací stôl zástupcov vlády i opozície. A to bez predchádzajúcich podmienok. Donútiť ich dohodnúť sa na takých potrebných spoločenských reformách v krajine,“ pripomenul Lukaševič. Podľa neho v súvislosti so summitom v Tunise sme svedkami mnohých nejasností. „Do poslednej chvíle nik nevedel, kto sa zúčastní na konferencii a v akom duchu bude návrh záverečného dokumentu. Existuje napríklad informácia, že nad dokumentom už pred summitom pracovala úzka skupina predstaviteľov niekoľkých krajín a ostatní návrh iba podpíšu,“ cituje ruského diplomata Interfax.

S iniciatívou zvolať do Tunisu Skupinu priateľov Sýrie prišlo Tunisko počas rokovania LAŠ 12. februára. Čoraz viac krajín však netají obavy, že v podmienkach, v ktorých sa summit pripravoval a aj koná, bude iba ďalším prostriedkom vojenského a politického nátlaku na Damask. Napriek ubezpečeniu USA, že vojenská pomoc ozbrojenej sýrskej opozícii v súčasnosti neprichádza do úvahy, existujú v tomto smere stále obavy. Hlavne u susedov Sýrie, ale aj v Izraeli. Aj preto francúzska diplomacia navrhuje Sarkozymu dnes skôr „reálny prístup“ ako „prerážanie steny hlavou“.

„Konferencia v Tunise má ukázať jednotný prístup medzinárodného spoločenstva k Asadovmu režimu a bude jasným signálom pre Rusko a Čínu, ale aj ďalšie krajiny, ktoré stále váhajú s reakciou na rastúce násilie, a, žiaľ, rozhodli sa nesprávne,“ cituje Reuters šéfku diplomacie USA Hillary Clintonovú tesne pred rokovaním v Tunise.