Ľudstvo žije výrazne na úkor prírody

mq, ČTK | 16.05.2012 18:00
Koliba, príroda Foto:
Ilustračné foto
Ľudstvo žije nad možnosti, ktoré ponúka príroda a bohaté štáty na úkor chudobných. Ak budú obyvatelia sveta naďalej pokračovať v trende rastúceho využívania prírodných zdrojov, budú v roku 2030 na pokrytie dopytu po jedle, vode a energii potrebovať ekvivalent dvoch Zemí a v roku 2050 to budú už tri planéty. V správe Living Planet Report 2012 to oznámil Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

Stav našej planéty sa podľa WWF naďalej zhoršuje. Približne 2,7 miliardy ľudí má prinajmenšom čas od času zlý prístup k pitnej vode. Ročne z povrchu planéty zmizne 13 miliónov hektárov lesa, lesný porast pritom prirodzene odbúrava oxid uhličitý. Popopulácia stavovcov je aj preto oproti roku 1970 o 30 percent menšia.

„Musíme zachovať biodiverzitu a znížiť našu ekologickú stopu,“ uviedol Eberhard Brandes, ktorý vedie nemeckú pobočku WWF.

Situácia je zlá najmä v tropických oblastiach, kde sa zmenšila zvieracia populácia od začiatku zaznamenávania v roku 1970 o 60 percent. Kriticky ohrozený druh, ktorému reálne hrozí vyhynutie, je napríklad delfínovec čínsky, druh sladkovodného delfína. Voľne žijúcich tigrov je po celom svete len 3 500 kusov, odhaduje WWF.

Dramatický vplyv má tiež nadmerný rybolov. Vo vodách, kde sa vykonáva nadlimitný výlov, sa nevytrácajú len tuniaky alebo tresky, ale aj iné druhy rýb. V moriach tak oproti stavom v roku 1970 ubudla viac ako pätina rýb a v sladkých vodách dokonca 37 percent.

V oblastiach mierneho pásma sa naproti tomu stavy zvýšili o tretinu. Podľa WWF to však neznamená, že by sa tu oproti trópom zlepšila biodiverzita. Na začiatku merania v roku 1970 totiž už Európa dosiahla vrchol ničenia prírody, zatiaľ čo na južnej pologuli sa tento proces ešte len začínal. Svoju úlohu potom zohrali aj opatrenia na ochranu prírody, takže sa napríklad populácia vydry riečnej mohla opäť rozrásť.

Biokapacita ako množstvo obnoviteľných prírodných zdrojov, ktoré Zem ponúka, stojí proti ekologickej stope, súčtu spotrebovaných zdrojov. Z oboch pojmov potom vychádza globálny hektár (GHa). Pri spravodlivom a k prírode šetrnom prerozdelení pripadá celosvetovo k dispozícii 1,8 GHa na osobu. V súčasnosti je spotreba na osobu 2,7 GHa, čo je o polovicu globálneho hektára viac. V prepočte WWF to teda znamená, že k zachovaniu rovnováhy prírodných zdrojov by ľudstvo potrebovalo navyše ešte ďalšiu polovicu planéty. A tento trend naďalej stúpa.

Najhlbšie ekologické stopy zanechávajú bohaté krajiny, na čele ktorých stoja Katar a Kuvajt. Tu je spotreba takmer dvanástich, respektíve desiatich globálnych hektárov na hlavu. Napríklad Nemecko, ktoré je v strede tohto rebríčka, má spotrebu 4,6 GHa na osobu. Na opačnom konci stoja Východný Timor a Afganistan, ktoré vykazujú spotrebu menšiu ako 0,5 GHa.