Egyptský exprezident Mubarak dostal doživotie
Foto: Reuters
Počas 18 dní protestov bolo vtedy zabitých skoro 850 ľudí, za čo zvrhnutej hlave štátu hrozil až trest smrti. Mubarakov advokát krátko po rozsudku oznámil, že sa chce odvolať.
Osemdesiatštyriročný Mubarak bol prvým arabským vodcom súdeným pred vlastným ľudom od vypuknutia minuloročnej vlny povstania v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu. Počas celého procesu trval na svojej nevine, súd mu však neuveril. Pri vynesení rozsudku nedal exprezident na sebe poznať žiadne emócie, jeho oči zakrývali tmavé okuliare.
Spoločne s Mubarakom odsúdili na doživotné väzenia za podiel na smrti demonštrantov aj bývalého ministra vnútra Habíba Adla. Sudca pri vynesení rozsudku uviedol, že Adli a Mubarak nevyužili svoje právomoci na zastavenie násilností, ktorých sa dopúšťali ozbrojené zložky voči demonštrantom. Naopak šesť bývalých vysokých bezpečnostných predstaviteľov egyptského režimu súd oslobodil viny zo smrti protestujúcich.
Spoločne s Mubarakom boli súdení aj jeho synovia Gamál a Ala, ktorí čelili obvineniu z korupcie. Súd ich však oboch zbavil obvinenia.
Prokuratúra krátko po vynesení rozsudku nariadila prevezenie Mubaraka do káhirskej väznice. Bývalý prezident pritom doteraz zo zdravotných dôvodov nebol vo väzobnej cele, ale v luxusnej nemocnici. Najprv sa zdržiaval v letovisku Šarm aš-Šajch pri Červenom mori, vlani v auguste sa potom presunul do prezidentského apartmánu nemocnice na káhirskom predmestí, aby sa mohol zúčastniť rokovania súdu.
V káhirskej nemocnici Mubaraka navštívili predstavitelia Kuvajtu, Ománu a Spojených arabských emirátov, exprezident tiež mohol využívať miestny bazén a voľne sa prechádzať po záhrade.
Na vynesenie rozsudku čakali pred súdnou budovou stovky Egypťanov. Po oznámení doživotného trestu pre Mubaraka prepukli v jasot. Podľa záberov televízie Al-Džazíra nadšene mávali vlajkami a strieľali do vzduchu.
Naopak v súdnej sieni vypukli po vynesení rozsudku bitky. Niektorí diváci obviňovali sudcu z prílišnej zhovievavosti voči predstaviteľom Mubarakovho režimu, ktorí boli zbavení obvinení. Kritika sa na súd zniesla tiež pre oslobodzujúci rozsudok nad Mubarakovými synmi.
Foto: Reuters
**
Muhammad Husní Saíd Mubarak sa narodil 4. mája 1928 v malej egyptskej dedine Kafr al-Misílha ležiacej v delte Nílu. Svoju kariéru začal v armáde, kde od začiatku 50. rokov minulého storočia pôsobil ako pilot. Istý čas dokonca žil aj vo vtedajšom Sovietskom zväze, keď sa v Moskve a v Biškeku (dnešné Kirgizsko) zúčastňoval na viacerých výcvikových misiách. Mubarak po návrate do vlasti postupne napredoval v armádnom rebríčku, až sa v roku 1969 stal jej vrchným veliteľom.
Mubarakova politická kariéra sa začala v roku 1972, keď sa stal námestníkom ministra obrany. Prezidentom sa nečakane stal o deväť rokov neskôr po tom, ako 6. októbra 1981 počas vojenskej prehliadky v Káhire islamskí militanti zavraždili dovtedajšieho egyptského lídra Anwara as-Sádáta. Mubarak ho nahradil už týždeň po jeho smrti a v najvyššej štátnej funkcii pôsobil nepretržite až do 11. februára 2011. Umožnilo mu to prijatie prísneho zákona o výnimočnom stave. Za tri desaťročia prežil Mubarak viaceré pokusy o atentát, pričom väčšinu z nich mali na svedomí islamisti zo skupín ako Džamáa Islámíja alebo al-Džihád. Výnimkou bol incident zo septembra 1999, keď neznámy muž, avšak bez zjavného napojenia na moslimských extrémistov, Mubaraka bodol a ľahko ho zranil.
Dlhoročný egyptský prezident bol známy svojím nezlomným zdravím. Verejnosť preto šokovalo, keď v roku 2003 odpadol v parlamente priamo počas svojho prejavu. Na svedomí to však nemal jeho zlý zdravotný stav, ale vyhladovanie počas moslimského pôstneho mesiaca ramadán. Mubarak musel odvtedy viackrát verejne popierať dohady, že sa – aj pre svoj vysoký vek – chystá odstúpiť. Dnes 84-ročný bývalý politik má na svoj vek pomerne mladistvý vzhľad a na jeho vlasoch, ktoré si očividne farbí na čierno, nie je ani stopa po šedinách.
Mubarakovo zosadenie prijali západní lídri opatrne, pričom najväčšie obavy nepriamo vyjadril Izrael. Dôvodom je najmä jeho obava, že egyptskí islamisti, ktorým doterajší prezident bránil v podieľaní sa na moci, obsadia najvyššie funkcie v krajine. Mubarak si sympatie Západu získal najmä tým, že rešpektoval mierovú zmluvu medzi Egyptom a Izraelom podpísanú v roku 1979 jeho predchodcom as-Sádátom. Najmä Spojené štáty boli preto ochotné „prižmúriť oči“ aj nad zjavným a rozsiahlym porušovaním ľudských práv v Egypte.
O nástupcovi Mubaraka rozhodne druhé kolo prezidentských volieb, ktoré je naplánované na 16. a 17. júna. Stretnú sa v ňom líder egyptských islamistov Muhammad Mursí a bývalý premiér Ahmad Šafík. Hlasovanie je vnímané ako zavŕšenie demokratizačných zmien v krajine po minuloročnej vlne revolúcií v severnej Afrike a na Blízkom východe, ktorá je vo svete známa ako Arabská jar.