USA otvorili v Iraku dvere radikálom

Potvrdzuje to napokon aj stredajšia séria 30 bombových útokov, ktorej obeťami sa stalo viac ako 60 ľudí a okolo 150 utrpelo zranenia. Väčšinou to boli šiitskí pútnici a policajti. Ide o druhé najväčšie krviprelievanie od stiahnutia sa Američanov z Iraku.
„A možno očakávať, že bude ešte horšie,“ povedal pre AFP jeden z obyvateľov Bagdadu. Narážal tak na šiitský sviatok, ktorý pripadá na 18. júna. Veriaci si pripomínajú smrť imáma Músu Kázima, jedného zo siedmich imámov. Je pochovaný v mauzóleu v bagdadskej štvrti Kázimíja. Pre hnutie Al-Kajdá to bola doteraz vždy príležitosť zaútočiť.

„V Iraku sa stále bojuje, ale v médiách o tom neinformujú,“ povedal v stredu pre portál baltinfo.ru Oleg Kapkaev, petrohradský biker, ktorý sa len nedávno vrátil z Iraku. Ale bez motocykla. Spolu s troma priateľmi si odsedeli v bagdadskej väznici päť dní pre podozrenie zo špionáže. Dnes sú už všetci doma a tvrdia, že v Iraku je stále vojna.

„Navonok, napríklad na internete, opisujú situáciu v krajine ako pokojnú, otvorenú turistom. O bezpečnosti ani slovo. Žiaľ, uvedomili sme si to až priamo na mieste,“ spomína na ťažké dni Kapkaev, keď v polovici cesty, po jej počiatočnom hladkom priebehu, ich odrazu posadili za mreže. "

Jediné miesto, a práve odtiaľ sú väčšinou aj fotografie zo súčasného Iraku, kde je bezpečne a kde sú pekné domy a fontány, je v špeciálna mestská zóna v Bagdade," vraví o skúsenosť bohatší cestovateľ. Ak sa tam vraj chce človek dostať, musí absolvovať trojnásobnú kontrolu. „Najprv sú to psy, potom röntgen a napokon tzv. spektrálna analýza. Ale o tom sa taktiež mlčí,“ dodáva biker.

Bagdad, Hilla, Azízíja, Mosul, Karbala alebo Bákuba sú stále horúcimi miestami v Iraku. Väčšina domácich, ale aj zahraničných analytikov sa zhoduje v názore, že zatiaľ jedinou pozitívnou zmenou spôsobenou zahraničnou intervenciou, zvrhnutie režimu Saddáma Husajna, je získanie slobody. V tejto súvislosti sa často spomína možnosť slobodne voliť, vznik desiatky nových politických strán, sloboda slova i tlače, cestovanie do zahraničia. Len počet novín vzrástol z 5 na 180. Pripojenie sa na internet zaznamenalo skok v minulom roku zo 4,5 tisíca na 1,6 milióna.

V krajine za rovnaké obdobie vzrástol aj počet mobilov z 80-tisíc na 20 miliónov. Je to stále málo na pozadí hospodárskeho chaosu, chudoby, nedostatku pitnej vody, elektrickej energie fungujúcej iba niekoľko hodín denne. K tomu treba ešte prirátať zdravotníctvo a oblasť vzdelávania, ktoré sú v troskách. A v neposlednom rade je v krajine všade prítomná korupcia. Pritom Irak je treťou krajinou, po Saudskej Arábii a Iráne, na svete, čo sa týka zásob ropy. Až 10 percent všetkých svetových zásob pochádza z krajiny medzi riekami Tigris a Eufrat.

Podľa pozorovateľov, kým bude pri moci terajšie vedenie, ktoré sa dnes sústreďuje iba na rozvoj ropného priemyslu a ostatné odvetvia ignoruje, ťažko čakať pozitívnu zmenu v spoločnosti. Sunniti a šiiti sa jeden druhého boja. Chýba vzájomná dôvera.

Čoraz viac sa aktivizujú radikálne islamské sily, ako je iracká odnož hnutia Al-Kajdá, ktorej príslušníci vtrhli do krajiny po vpáde aliancie do Iraku. Zverstvá teroristov vyvolali odpor dokonca aj u tých, ktorým spojenci z aliancie prišli na pomoc. Teda sunnitov, ktorí nemôžu šiitom odpustiť odstránenie svojich lídrov od moci. Podľa nich sú síce USA zlom, ale Al-Kajdá je ešte horšia. Práve obrátené zbrane sunnitov proti šiitom podľa mnohých analytikov dovolili Američanom stiahnuť sa z Iraku „bez straty tváre“. Neopakoval sa teda scenár z Vietnamu 70. rokov.

USA sa síce stiahli, ale otvorili tým dvere radikálom z Al-Kajdá. Cieľom ich pokračujúcich krvavých kúpeľov je vyprovokovať revanš šiitských ozbrojencov, ako aj vlády, v ktorej dominujú práve šiiti Chcú vyvolať nepokoje medzi kmeňmi, ktoré približne pred siedmimi rokmi stáli mesačne životy priemerne 3 500 civilistov.

Irak získal späť nezávislosť. Pravda je aj to, že po stiahnutí amerických jednotiek Washington kontroluje jeho zahraničnú politiku. A je tu aj šiitský Irán, ktorý má dobré kontakty s vládou v Bagdade kontrolovanou šiitmi. Bez Teheránu si v súčasnosti Iračania sotva čo môžu dovoliť. Dnes, keď sa arabským svetom prehnala tzv. arabská jar, je to osobitne vidieť. Irackí sunnitskí ozbrojenci napríklad pomáhajú sýrskym vzbúrencom v čase, keď sa vláda šiitov v Bagdade obáva pádu alavitského (pološiitského) režimu v Damasku. A tak jednota, konsenzus a stabilizácia v Iraku sú stále chimérou.