Mäsožravým dinosaurom by človek neušiel

am, Pravda, ČTK | 23.08.2007 09:30
Dinosaurus. Foto:
Ilustračné foto
Čím menší, tým rýchlejší. Vyšlo to britským vedcom, keď porovnali viacero druhov mäsožravých dinosaurov. Nemali by problém predbehnúť ani trénovaného futbalistu. Aj keď, keby sa stretli s človekom, pravdepodobne by ho nechceli predbehnúť, ale iba dobehnúť. A potom aspoň ochutnať.

Najväčšiu šancu utiecť by mal človek, ktorý by sa nejakým spôsobom dostal do druhohôr, pred známym Tyrannosaurusom rexom. Obávaný dravec, z ktorého spravil hviezdu film režiséra Stevena Spielberga Jurský park, sa podľa počítačových modelov pohyboval len o niečo rýchlejšie, ako dnes zvládnu športovci pri behoch na krátke vzdialenosti. Človek dokáže v takýchto prípadoch bežať rýchlosťou 28,4 kilometra za hodinu T-rex, ktorý mohol mať až sedem a pol tony, by zvládol 28,8-kilometrovú rýchlosť.

William Sellers a Phillip Manning z univerzity v Manchestri zadali do počítača údaje o stavbe tela dinosaurov. Poznatky čerpali zo skamenelín. Je to vôbec prvý raz, keď sa vedci rozhodli pre tento postup bez toho, aby sa prvotne opierali o pohyby žijúcich zvierat.

„Nie je to obyčajná animácia, je to dynamický model. Získali sme predstavu o predpokladanom pohybe dinosaurov, ale nezaložili sme ju na poznatkoch, ktoré máme o dnešných zvieratách,“ citovala Sellersa BBC. „Nestavali sme to na tom, ako by sa mali pohybovať podľa našich predstáv. Očakávali by sme, že to bolo podobné ako u ľudí a pštrosov, samozrejme, ale nebolo. Nepodobali sa ani na človeka, ani na pštrosa, boli to predsa dinosaury,“ tvrdí Sellers.

Vedci vedia zo skamenelín veľa o kostre jašterov, problém je však so svalmi. „Pri svaloch, z ktorých nemáme fosílie, sme sa opierali o to, čo vieme o moderných zvieratách. Informácie o anatómii sme vložili do počítača a ten sa sám rozhodol, ako budú svaly pracovať tak, aby zviera dosiahlo maximálnu rýchlosť,“ opísal proces Sellers.

Podarilo sa tak uskutočniť nevšedné preteky. Okrem T-rexa sa na nich zúčastnili aj ďalšie mäsožravé dinosaury. Človek by proti nim nemal veľké šance. Compsognathus mal na dĺžku len asi 60 centimetrov, ale vedel sa pohybovať až rýchlosťou viac ako 64 kilometrov za hodinu. Dvojmetrový velociraptor zvládol štyridsiatku a o niečo väčší Allosaurus bežal 33,8-kilometrovou rýchlosťou.

„Niekedy sa ľudia pýtajú, prečo by sa mali tieto mäsožravé dinosaury pohybovať tak rýchlo, čo vlastne naháňali? Ich rýchlosť však určite dáva zmysel. Ak ste rýchly predátor, budete pravdepodobne prenasledovať rýchlu korisť,“ tvrdí Sellers.

Britskí vedci chcú teraz vytvoriť aj trojrozmerné modely dinosaurov, aby mohli ešte lepšie študovať ich pohyb.