Lekári pýtajú od chorých desiatky poplatkov

Soňa Pacherová | 21.06.2012 20:00, aktualizované: 
zubár, stomatológ, pacient, ambulancia Foto:
Ilustračné foto
Dvadsaťkorunáčky "zajacovky" ambulantní lekári síce dávno nepýtajú, no pacienti si od poplatkov nevydýchli. Naopak, v ordináciách dnes často nechávajú oveľa vyššie sumy. Za výkon, ktorý sa nepovažuje za zdravotnú starostlivosť, alebo za nadštandard, pýtajú lekári od jedného do desiatok eur.

Každý doktor má navyše iný cenník, jeden žiada za rovnakú službu aj dvakrát toľko ako druhý. Pacient, ktorý riadne platí do zdravotnej poisťovne, v chaose poplatkov iba tápe a nestačí sa čudovať.

Euro za vystavenie potvrdenia o návšteve lekára, 15 za potvrdenie prihlášky na vysokú školu, 20 alebo aj 40 eur za vyšetrenie na vodičský preukaz. Ďalšie eurá za vypísanie receptu, odporúčanie do kúpeľov, doklady pre poisťovňu, banku, či dokonca za klimatizáciu a televízor v čakárni alebo fotku ešte nenarodeného bábätka zo sonovyšetrenia.

PIANO

 Prečítajte si glosu Martina Krna Platiť, prosím .
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Osobitne pestré a výškou sumy šokujúce bývajú platby u zubárov vrátane tých, čo robia cez poisťovňu. Plomba za 10, 15, ale aj 40 eur, za odstránenie zubného kameňa 12, keďže sa použil laser, za vytrhnutie zuba 25, lebo umŕtviť ho pomohla špeciálna injekcia.

Zoznam, za čo všetko lekári môžu vyberať poplatky a do akej výšky, neurčuje nijaký zákon. Lekári si ich stanovujú sami podľa vykalkulovaných nákladov. Niektorí poznajú mieru, ale nájdu sa takí, čo využívajú, ak pacient nemá šancu vyhľadať v širokom okolí lacnejšiu alternatívu.

Hoci ministerstvo zdravotníctva na problém platieb v neštátnych ambulanciách nemá priamy dosah, pribúdajúce sťažnosti pacientov ho nútia reagovať. „Ministerka Zuzana Zvolenská chce tému poplatkov v zdravotníctve otvoriť, pretože sa už naozaj ani nedá skontrolovať, za čo všetko lekári vyberajú peniaze. Poplatkami sa rezort mieni zaoberať,“ tvrdí hovorkyňa Zuzana Čižmáriková. Ako, to rezort zatiaľ neprezradil.

Lekári sa bránia, že poplatky vyberať musia, inak by množstvo výkonov robili prakticky zadarmo. „My v podstate fungujeme ako normálne podnikateľské subjekty,“ vysvetľuje chirurg Slavomír Jaďuď z Polikliniky v Senci. „Je na rozhodnutí lekára, či uzavrie zmluvy s poisťovňami, ktoré mu budú garantovať isté sumy za ošetrenie – a nepreplácané výkony dá zaplatiť pacientovi. Alebo bude fungovať mimo poistného systému a vtedy môže žiadať na ruku celú sumu za starostlivosť, čo je veľmi časté práve v prípade zubárov,“ vysvetľuje vysoké úhrady, ktoré si účtujú.

Samosprávne kraje schvaľujú ambulantným lekárom jediný poplatok – za predčasné ošetrenie. Ten sa v jednotlivých župách líši, napríklad v bratislavskej je 9,96 eura, v košickej do sedem eur, v žilinskej od 3,30 do 25 eur, podľa odbornosti lekára. Rozsah a výšku iných úhrad už ovplyvniť nemôžu.

Šéfka odboru zdravotníctva Košického samosprávneho kraja Zuzana Jusková potvrdzuje, že pre schvaľovanie cenníkov nie je stanovený nijaký zákonný postup. Podľa nej rozsah a druh poplatkov lekárom odporúčajú stavovské a profesijné organizácie. „Kraj má však kompetenciu dozorovať, či sa od poistenca nepožaduje úhrada nad rámec jeho spoluúčasti pri zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona. Ak taký prípad zistíme, v správnom konaní môžeme uložiť pokutu až do výšky 16 596 eur,“ hovorí.

Podľa Juskovej má každý občan, ktorý sa cíti byť požadovanými poplatkami poškodený, právo sťažovať sa. „Vlani sme riešili 58 podaní týkajúcich sa platieb u lekára, z toho 16 bolo opodstatnených,“ hovorí Jusková. Zároveň pripomína, že na posúdenie je dôležité predložiť účtovný doklad. A ten musí lekár pacientovi za vyinkasovanú sumu vystaviť automaticky, nie iba na požiadanie.

Ani táto zdanlivá maličkosť však nie je u lekárov bežná. „Zväčša vám dajú len akúsi potvrdenku, ktorá však nie je daňový doklad. A zdravotnícka ambulancia je predsa riadny daňový subjekt, takže by mala mať registračnú pokladnicu. Inak, ktovie, v ktorom vrecku peniaze od pacientov končia. A žiadny z nich to lekárovi nepovie nahlas, pretože sa bojí, že ho nabudúce neošetria alebo nedostane primeranú liečbu,“ napísala Pravde čitateľka Iveta Lukáčová.

Pacienti sa župám najviac sťažujú na to, že od nich lekár žiadal pred vyšetrením zrušený administratívny poplatok, teda akúsi novú „zajacovku“. Prípadne poplatok „za vystavenie receptu“, ktorý, ako tvrdí Jusková, nemožno pýtať, keďže je súčasťou zdravotného výkonu. Neoprávnené sú podľa nej aj poplatky vyžadované za to, že sa pacient nedostavil na vyšetrenie. Časté sú tiež prípady sťažností, že lekár nemal riadne vyvesený cenník, vtedy nie je oprávnený vyberať žiadny poplatok.

Neprípustné sú platby za poskytnutie prednostnej zdravotnej starostlivosti mimo vyhradeného času alebo po ordinačných hodinách. „Ani akýkoľvek vstupný či registračný poplatok nemá oporu v legislatíve,“ upozorňuje úradníčka košického VÚC.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor oponuje, že opodstatnenosť vyberaných poplatkov je predovšetkým otázkou komunikácie.

„Mnohí napríklad považujú za nefér platiť za vstupnú prehliadku. Ak však lekár usúdi, že s príchodom niektorého pacienta sa mu výrazne zvýši administratívna činnosť, napríklad, že si bude musieť dôkladne preštudovať jeho rozsiahlu zdravotnú dokumentáciu, poplatok nemožno považovať za neopodstatnený,“ mi­eni.

„Takisto, ak si pacient žiada vypísať lekársky predpis opakovane. Taký výkon už lekárovi poisťovňa nehradí a môže zaň úhradu vyberať priamo,“ pokračuje Pásztor. Podobne za prvé vypísanie práceneschopenky podľa neho lekár nesmie pýtať peniaze od chorého, keďže úkon fakturuje Sociálnej poisťovni. No ak pacient doklad stratí a potrebuje ho vystaviť nanovo, lekár to už nemá komu fakturovať, takže zaplatiť musí žiadateľ.

Rozdielne poplatky u rôznych lekárov za tie isté služby zdôvodňuje šéf asociácie nerovnakými podmienkami pri výkone praxe. „Niekde lekár platí vyššie nájomné, inde má inú štruktúru pacientov. Naopak, práve zhodné ceny by mohli svedčiť o akejsi neprípustnej kartelovej dohode, ktorú sme spoločne uzavreli,“ argumentuje. Aj on prízvukuje, že pacient má na výber a nemusí poplatky konkrétneho lekára akceptovať. Možné zneužívanie poplatkov z titulu slabej dostupnosti iných lekárov pripustiť odmieta. „To je už otázka dostatočnosti zdravotníckej siete, teda celkom iná téma.“

Podľa poradcu Prezídia Slovenskej lekárskej komory Vladimíra Balogha hovoriť o poplatkoch v zdravotníctve len z pozície, či je to veľa, alebo málo, je skresľujúce. „Bežné ostrihanie vlasov za 10 minút dnes stojí štyri eurá päťdesiat, potvrdenie z registra trestov tri eurá, parkovacia hodina viac ako euro, hodina opravy auta 27 až 39 eur. To mlčky prehliadame a platíme. Len roky poddimenzované hodnotenie výkonov zdravotnej starostlivosti či mzdy lekárov a sestier nikomu neprekážajú, samozrejme, s výnimkou zdravotníkov,“ porovnáva.

Balogh argumentuje, že vyberané poplatky sú stanovené v zmysle platných legislatívnych noriem a zohľadňujú individuálne podmienky zdravotníckeho zariadenia.

Čo by mal vedieť pacient

  • na dverách lekára má visieť cenník úkonov za priamu platbu, pacient by si ho mal už pred vstupom do ambulancie poriadne preštudovať a ak ho neakceptuje, môže vyhľadať iného lekára s nižšími cenami alebo bez priamych platieb za daný úkon
  • pred začatím každého plateného úkonu musí lekár pacientovi oznámiť, že je spoplatnený, bez jeho súhlasu ho nemôže vykonať
  • za spoplatnený úkon musí lekár pacientovi vystaviť riadny účtovný doklad, bez neho má pacient malú šancu uspieť so sťažnosťou na neprimeranú platbu
  • platiť treba lekárovi za úkony, ktoré zdravotná poisťovňa zo zákona neuhrádza, napr. za vyšetrenie spôsobilosti viesť motorové vozidlá, na držbu zbrane či vystavenie zdravotného preukazu, na prítomnosť alkoholu v krvi, posúdenie zdravotného stavu pre štúdium či pobyt detí v spoločných zariadeniach, vstupnú prehliadku do zamestnania, pacientom vyžiadané laboratórne testy a pod.
  • poplatky môže lekár žiadať za rôzne potvrdenia, napr. pre školu, zamestnávateľa, Sociálnu poisťovňu, úrad práce, za opakované vystavenie receptu, výpis zo zdravotnej dokumentácie, záznam z CT alebo sonografického zariadenia a pod., ale aj za nadštandard v ambulancii, napr. televízor, klimatizáciu, luxusný nábytok a pod.
  • niektorí lekári za poplatok poskytnú aj číslo mobilu pre prípadné konzultácie, alebo na požiadanie vykonajú návštevu u chorého pacienta v domácnosti, výnimkou však nie sú ani platby za použitie cudzieho jazyka v komunikácii s pacientom, napísanie lekárskej správy v cudzom jazyku, za nenahlásenie zmeny poisťovne a pod.
  • zo starostlivosti o zuby poisťovne pacientovi zaplatia iba štandard, za kvalitnejšie materiály a nadštandardné zákroky si musí doplatiť, takisto aj za použitie nadštandardných prístrojov, medikamentov a pod.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ